Teo si zatlieska. Postaví na seba 2 kocky a zatlieska si. Dočíta knihu, povie: ótovo a zatlieska si. Prejde pár krokov, spadne na ric a zatlieska si. A ty si si kedy naposledy zstlieskala? Som sa dnes zamyslela. Ďakujem Teo za tvoju múdrosť. Budem sa viac chváliť za každú malú aj veľkú vec, ktorú zvládnem. A ty, čo čítaš tieto riadky si to sľúb tiež. Pochváľ sa, odmeň sa, buď na seba hrdá. Verím, že každý deň máš za čo.

Keď sa Teo narodil, veľmi som zrýchlila. Nechcela som, ale bola to nová životná situácia. Veľká zodpovednosť. A moja silná túžba vrátiť môj život do „normálu“. Mať čas aj na seba. Plánovať. Pracovať. Postupne sa mi však podarilo rozlúčiť sa so starým životom. Prijať nový nomál a nájsť sa v chaose bežných dní veľa radosti. Mať menej očakávaní a snažiť sa neplánovať. Dopriať si čas. Byť tu a teraz. Spomaliť. Dobre mi je.  Tak naozaj.

Som žena. Milujem to. Po tehotenstve, pôrode a prvých mesiacoch materstva moje telo obdivujem ako nikdy predtým! A začala som ho tak naozaj ľúbiť. Až tak, že si po rokoch konečne hľadám cestu k môjmu cyklu. Tak naozaj. Spoznávam, ako sa počas mesiaca mením a už s tým nebojujem, som k sebe viac láskavá, menej náročná a napĺňam moje potreby. Moja menštruácia bola pre mňa dlhé roky utrpením a veru, jej návrat po pôrode ma nepoetešil. Bolestivá, silná. Čakala som, že bude iná. Rozhodla som sa, že bude lepšia. Menštruácia sa nezmenila, ale môj pohľad na ňu áno. Prijímam ju. Spomalím. Oddychujem. Robím si „moje dni“ naozaj mojimi dňami. Učím…

Dnes ho ľúbim všetkou láskou ktorú mám a viem, že zajtra v srdci nájdem ešte viac lásky. Už počas tehotenstva som ho ľúbila. Keď sa narodil išlo mi láskou explodovať srdce. Ako sa spoznávame láska rastie. Každý deň. Už navždy. Je to iná forma lásky. Ale viem, že je to najviac láskavá láska zo všetkých.

Náš vysnívaný Teo oslávil prvý rok. Napíšem len toľko, čo mu hovorím každý večer pred spaním: Ľúbim ťa. Vždy môžeš za mnou prísť a všetko mi povedať. Ďakujem, že môžem byť tvoja maminka a že sa od teba každý deň môžem učiť. Rastie z teba dobrý človek.

O chvíľu to bude rok, co sme sa prvý krát stretli, no poznali sme sa oveľa skôr. Verím, že bábätká si nás vyberajú za rodičov. Prídu nás doplniť, ukázať nám iný svet a veľmi veľa nás naučia. Naozaj veľmi veľa. Ale iba ak naozaj chceme. A ja som od začiatku chcela. Ak sa naplno otvoríte rešpektujucemu rodičovstvu, nie je to jednoduchá cesta. Ale o to krajšia. Ukážu sa vám aj tie najhlbšie skryté veci vo vašej duši, sprevádzať vás môže veľa búrlivých emócií a občas sa nebudete spoznávať. No vďaka tomu sa spoznáte ako nikdy predtým. Možno o sebe budete často pochybovať, budete mať často pocit zlyhania a občas vám…

Práve včera som si pochvaľovala spánok. A táto noc úplný opak. 🙈 No jo. Skoro ráno, keď som ho konečne presvedčila na spánok mi vyhŕkli slzy. A nemohla som zaspať. Hlavou mi išli tie blbé myšlienky: Mala sa viac snažiť. Mala som mu častejšie dať prsník. Mala som mu dať nurofen. Mala som ho viac hojdať. Mala som sa s ním prejsť. Mala som to zvládnuť lepšie. Nechcelo sa mi vstať a chodiť s ním po dome. Bola som nahnevaná a chcela som spať. Som vôbec dobrá mama? Môj muž vtedy išiel do práce. Celú noc tam bdel s nami a dovolím si tvrdiť, že mal z danej situácie miestami…

Hej čítala som nedávno takú myšlienku, že: Pred 5 rokmi si chcel to, čo máš dnes. Až mi nabehli zimomriavky, lebo u mňa to sedí do bodky. A úprimne, pred 5 rokmi som ukončila nefunkčný vzťah. Ani by mi nenapadlo, že môj sen o rodine sa tak skoro naplní. A nie „len“ to. Pred pár rokmi som túžila aj po práci na voľnej nohe. A snívala, že raz nájdem super muža, vezmeme sa a budeme žiť v našom dome. Všetko, čo som si pred pár rokmi snívala je dnes moja realita a ja za to nekonečne ďakujem. V živote je dôležité snívať, mať želania a ak túžime po zmene, urobiť…

Toto bol najkrajší deň môjho života. Teo mal jeden deň. Občas Spal, občas bol na prsníku a stále bol na mne. Môj vesmír sa v ten deň zastavil. Nikto nás neotravoval vizitami ani vyšetrením. Boli sme len my štyria. Nič som neriešila. Celý čas som sa pozerala na tie jeho malé ručičky, nožuľky, bucľatú tváričku a tmavé vlásky na mojej hrudi. Chcela som si navždy zapamätať to moje malé bábätko. Nemohla som uveriť, že je už s nami, myslela som si, že ja budem určite prenášať. Pôrod pred termínom ma prekvapil. Cítila som sa ako super žena a bola som veľmi hrdá na nás oboch. Krásne sme to zvládli. Doma.…

Dnes mám pre vás špeciálny článok, lebo ja – nešportovec, idem písať o behaní. Ale beh mám naozaj rada a chodím behávať pravidelne už roky. Okrem tehotenstva, to som sa bála, takže som beh vymenila za rýchlu chôdzu, no veľmi mi chýbal, a tak som rada, že “som späť v hre”.

Včera som nemala dobrý deň. Ale vďaka terapii sa dokážem na veci pozerať úplne inak. Sú to už 3 mesiace, čo celkom intenzívne chodím na sedenia a cítim veľkú zmenu v mojom prežívaní. Preto vás hneď v úvode chcem posmeliť, choďte. Zistite, čo pre vás terapia môže urobiť. Choďte na terapiu, nepotrebujete k tomu “psychiatrickú diagnózu”, choďte len tak, bude sa vám žiť lepšie. No a aby som nezabudla, chcem si tu spísať dôležité lekcie, ktoré ma o materstve naučila moja psychologička.

Ako sa mám? Každý deň inak. Budem úprimná. Nechcem sa sťažovať, skôr verím, že nie som sama a povzbudím tak iné čerstvé mamky, ktoré majú v dokonalom instasvete pocit, že sú samé a najhoršie mamky a nič nezvládajú. Tak ak si sa v tom našla, nie si sama – sme dve. 🙈