Ani neviem, ako začať, no tuším, že to bude dlhší text, takže si k tomu pripravte kávu alebo niečo dobré. A poďme na to. Som stále v šoku z toho, že návrh “pomoc tehotným ženám” prešiel do druhého čítania. Hoci krovky milujem, poľské správanie k materniciam by sme tu fakt nemuseli mať….

Pre rok 2020 som si nedávala žiadne ciele, ani predsavzatia. Želala som si hlavne spomaliť svoj život a myslím, že minulý rok pomohol spomaliť mnohým z nás. Viem že minulý rok bol pre množstvo ľudí ťažkým – až sa hanbím povedať, že pre mňa to bol jeden z najlepších rokov môjho života, ktorý si chcem navždy pamätať. 

To, že nechcem mať klasickú svadbu „se vším všudy“ som vedela dávno predtým, ako som stretla môjho manžela. Poznám sa, a tak viem, že klasická svadba by bol pre mňa obrovský stres. A ja som si, naopak, chcela svadbu užiť. Navyše, veľké svadby považujem za mrhanie peniazmi a naozaj necítim potrebu pohostiť tetu mojej tety. Sorry, Orava. Pre mňa jednoducho nie je dôležitá svadba ako taká, ale manželstvo, ktoré prichádza po nej.