Cez víkend sa mi stala táka nepríjemná vec. Počas toho, ako som telefonovala s mamou, som spadla do fontány a spadla som na zadok. Ayra videla mačku, potiahla ma a mňa zradila šmykľavá podrážka, keď som sa chcela zaprieť. Muselo to vyzerať komicky, no mne do smiechu nebolo. Mamke som zložila a sadla som si na lavičku. Naozaj som sa veľmi udrela a tak som sa rozplakala. Od bolesti, od hnevu a od všetkého, čo sa mi teraz deje.  

Vitaj 2020! Rok 2019 bol najrýchlejší rok môjho života. Bol to naozaj intenzívny a nie úplne jednoduchý rok. Bol to rok, v ktorom som veľa cestovala, veľa pracovala, cvičila, pribrala, schudla, zahorela aj vyhorela. Rok, v ktorom sa stratila a zároveň aj našla. Rok, ktorý ma naučil viac oddychovať a pripomenul mi cenu môjho zdravia a šťastia. No a hlavne – bol to rok, ktorý som celý prežila milovaná a zamilovaná.  Ako hovorím, bolo to naozaj intenzívne. Poďme si to zhrnúť! 

Je to už pár mesiacov, čo sme si domov priniesli šteniatko a ja som sa rozhodla napísať blog o tom, aké tieto mesiace vlastne boli. Mnohí ste sa ma na Ayru pýtali v spravách a tak som si povedala prečo nie, veď to bude aj pekná spomienka pre nás. 

Dnešný článok mal byť o niečom inom. Ale keď som ale po dni offline ráno otvorila faceboočik bol to samý potrat, Daniel Hevier a pochod za život. A tak som si dnes vyhlásila vlastný pochod za život!

Pre mnohých ľudí je novým začiatkom 1.január. Uzavrie starý rok a môžeme začať nanovo. Pre mňa vždy bola a bude symbolom nového začiatku jeseň. Január vo mne nikdy nič nezmení. Rada vtedy sumarizujem predošlí rok a vždy sa teším na zmeny, ktoré prinesie ten nový. Avšak až na jeseň cítim, že začína nový začiatok.