Môj prvý trimester tehotenstva: Skoré príznaky tehotenstva a ranné nevoľnosti

S manželom sme bábätko plánovali a pre nás dvoch – môžem hovoriť aj za manžela, je dôležité byť na bábätko pripravení a spokojní so životom. Preto sme aj čakali. Ja som bábätko chcela dlho, mám veľmi rada bábätká, takže som čakala na ten moment, kedy bude v mojom živote všetko také, aby som bola spokojná s tým, že môžem mať teraz, v tejto chvíli bábätko a môžem ho sem priniesť a aby pre mňa to bábätko nebol stresujúci element ale iba čistá radosť. Z tohto dôvodu sme aj čakali s bábätkom, kým sa nenasťahujeme do domu, keďže sme minulý rok začali riešiť bývanie. Už vtedy som sa cítila, že by som chcela mať bábätko ale jednoducho tá životná situácia nebola v takom štádiu, že by som s tým bola v pohode, takže kým sme bývali u svokry (bola milá) to nešlo do úvahy mať bábätko v takej situácii.

Keď sme sa už nasťahovali do domu a mali sme všetko tak nejak pripravené, tak sme sa s manželom porozprávali a keďže aj životná situácia bola skvelá a aj môj zdravotný stav bol dobrý, som niekoľko rokov stabilizovaná, takže sme si tak povedali, že kedy, keď nie teraz. Manžel povedal, že bol by veľmi rád, keby to skúsime. To bola pre mňa zelená vlajka a ja som sa do úlohy otehotnieť naozaj oprela. Kúpila som si vitamíny s kyselinou listovou, tie som začala brať. Keďže ja mám veľmi dlhý cyklus, tak som si kúpila aj ovulačné testy. Nevedela som kedy mám ovuláciu a či vôbec, keďže na príznakoch tela som to nevedela odhadnúť a pri mojom dlhom cykle a hlavne nepravidelnom to vypočítať, to chce fakt hlavičku, takže som si spriemerovala cykly, hodila do kalkulačky a niečo mi vyšlo ale kúpila som si aj ovulačné testy a tie som si tak v strede cyklu robila a teda čakala som či mám ovuláciu. Keď som zistila že mám, tak sme mali s manželom trocha lásky a trocha sexu. A ono to vyšlo.
Vyšlo nám to hneď prvý mesiac. Bol to šok, naozaj som to nečakala. Skôr som rátala s tým, že to bude trvať niekoľko mesiacov, možno pol roka. Ako som hovorila v úvode, ja si uvedomujem, že toto je veľký dar, že sa nám to podarilo takto rýchlo a jednoducho bez nejakého trápenia. Určite to nie je niečo, čo zažíva každý. Ak to vy máte inak, necíťte sa kvôli tomu zle.

Takže sme to skúsili a ja už som mala pár dní potom, ako sme to skúsili také prvé príznaky. Neviem či je to možné tak skoro niečo cítiť alebo nie. V každom prípade mala som extrémne citlivé bradavky, ale že extrémne. Nie že bolestivé, ale citlivé. Hovorila som si vtedy, tak ono to vyšlo? Nevedela som to ešte vtedy, v tom čase, že som tehotná, pretože musíte počkať minimálne dva týždne. Inak toto ma dosť prekvapilo, že musíte počkať dva týždne, kým máte pozitívny tehotenský test. No v každom prípade, toto bol prvý taký signál, že niečo sa deje a niečo je inak. Ja som mala taký pocit, že tak asi to vyšlo ale žeby tak skoro. Ale bola som rada.

Potom som dostala zápal močového mechúra a ešte mi aj opuchla oblička takže ak som aj mala nejaké ďalšie tehotenské príznaky tak sa mohli spájať aj s týmto problémom. Musela som dostať antibiotiká, pričom som hovorila mojej lekárke, že môžem byť tehotná ale teda neviem či som. Cítila som sa ako taká hysterka z modrého koníka keď som jej to hovorila, že si myslím že som, ale nemám ešte pozitívny tehotenský test. Ona s tým bola v pohode a dala mi antibiotiká vhodné pre tehotné, takže to som brala. Lenže tie antibiotiká mi nezabrali tak rýchlo ako mi zaberajú iné antibiotiká na zápal močáku. Zavŕšilo sa to tým, že mi po niekoľkých dňoch opuchla oblička a šli sme na pohotovosť. Tam mi chceli zmeniť antibiotiká ale nemohli, keďže som im opäť opakovala, že asi som tehotná, ale ešte neviem či som, ale myslím si, že áno. Tak som ďalej brala tie pôvodné antibiotiká a dala som si niečo od bolesti.

Potom tento problém prešiel ale takýto dlhý zápal som nemala. Bolo mi to veľmi ľúto, vtedy som si písala aj také afirmácie, že bábätko ak si tam, dúfam že si zdravé a vydrž to so mnou. Bolo mi to veľmi ľúto, že mám práve takýto štart do tehotenstva. Keď tieto problémy prešli, začala som mať bolesti v podbrušku, ktoré boli také viac menštruačné. Už som ich nepripisovala k tomu zápalu močového mechúra, lebo toto bolo už také menštruačné. Hovorila som si, že na menštruáciu je v mojom cykle ešte veľmi skoro, ale myslela som si, že tento mesiac ju dostanem skôr, respektíve na čas. Boli to naozaj také menštruačné bolesti a trvali pár dní. Potom som začala špiniť, tak som si hovorila, že možno nie som tehotná, možno som, lebo je to aj príznak tehotenstva ale je to aj znak, že prichádza menštruácia.

Tie prvé príznaky sú také, že vlastne ani neviete. Pozitívny tehotenský test som stále nemala, tak som bola taká, že tak čo?? V tomto čase sa mi aj veľmi zhoršila pleť. Mala som vyhádzanú hlavne bradu, čo sa mne nezvyklo stávať. Začali ma aj bolieť prsia, takže moje zmätenie stále rástlo, ale zároveň som to nejak cítila, že asi je to ono. Mám tu zapísané, v dátumoch, že až naozaj po dvoch týždňoch po našom techtle mechtle som si našla pozitívny tehotenský test. Ale bola to len taká čiaročka, ktorú som videla najskôr iba ja, mám taký pocit. Deň na to už tá čiarka bola silnejšia a teda bolo to to.

Bola som z toho úplne nadšená, napriek tomu, že som to tak trošku čakala. Zároveň ma to aj veľmi prekvapilo, že teda to vyšlo. Takže som volala môjmu gynekológovi, že teda mám pozitívne tehotenské testy, pretože som si ich urobila viac. Potom som si robila asi týždeň vkuse každý deň, aby som sa presvedčila, že bábätko je naozaj tam. On ma objednal na prvé vyšetrenie ale na tom prvom vyšetrení som mala len ten gestačný vak, takže ma objednal potom ešte na ďalšie o dva týždne na ultrazvuk, aby mi to tehotenstvo naozaj potvrdil.

Medzi tým, neviem koľký týždeň tehotenstva to bol, ešte stále v tom trochu tápam, nejaký piaty, šiesty týždeň, tak vtedy mi začali ranné nevoľnosť. Mám tu aj napísané, že silná únava. Celý čas som mala bolesti aj v podbrušku, ale to je vraj normálne ten prvý trimester. Tie nevoľnosti, to ma mega prevalcovalo. Tie ma veľmi prekvapili a položili na gauč a pár dní sa môj život točil medzi gaučom a toaletou. Nevedela som čo so sebou. Bola som naozaj vďačná za to, že mám takú prácu akú mám, že nemám fixný pracovný čas, že som vlastne sám sebe pán. Nemusela som pracovať, keď mi bolo takto zle, lebo som si nevedela predstaviť, že by som ráno musela vstať a ísť do práce. Neviem ako to robíte ženy, ale ste skvelé.

Tieto tehotenské nevoľnosti to bolo celý deň, nielen ráno. Mám pocit, že najhoršie to bolo niekedy poobede až večer. Niekedy ma celý čas bolela hlava ale nie tak často. A samozrejme brutálna únava. Pár dní som nevedela fakt čo so sebou ale potom som začala skúmať a zisťovať, že čo s tými nevoľnosťami, nejaké zlepšováky. Trochu som zmenila diétu a snažila som sa prísť na to, čo by mi mohlo robiť lepšie.

Taký tip, ktorý mi veľmi pomohol – do tej doby som nosila aj pančuchy a šaty, ale akonáhle som mala niečo na bruchu, že ma to tlačilo, gombík od riflí, guma od teplákov alebo pančuchy, mi bolo ešte horšie. Tak som si kúpila tehotenské nohavice, ktoré mi boli voľné a stále mi sú voľné, lebo dodnes oblečiem a zapnem všetky gate, ktoré mám. Boli mi veľmi pohodlné a to mi troška zlepšilo tie nevoľnosti.

Prechádzka mi občas pomohla. Kompletne som zmenila moju diétu a musím povedať, že po takých dvoch týždňoch som to dostala pod kontrolu. Najviac mi fungovalo úplne malé porcie, ľahké jedlo. Nechutilo mi a ani mi nerobilo veľmi dobre varené jedlo ani mäso, nič vyprážané, nič ťažké. Začínali Vianoce, takže to bolo fakt super.. Vajcia mi nerobili dobre, ani mlieko takže bolo toho dosť, ale keď som dostala tú moju diétu pod kontrolu, tak som prestala často zvracať. Už sa mi to stávalo iba raz za čas a potom aj tie nevoľnosti som si bola vedomá toho, že keď som niečo zjedla som vedela, že mi bude z toho zle.

Tie prvé dni boli najhoršie, keďže som si myslela, že budem takto dva mesiace ležať na gauči a prežívať. Bolo to zaujímavé a veľmi ťažké obdobie. Ale pozerala som si na YouTube videá iných dievčat a zistila som, že každý to má podobne ako ja. A teraz takto s odstupom času vám môžem povedať, že ak vás trápia v prvom trimestri nevoľnosti, tak ako ten prvý trimester skončil, akoby uťalo.

Zatiaľ tento štvrtý mesiac je pre mňa najlepší. Cítim sa úplne ako netehotná, len som trochu chorá. Inak mám energiu, mám chuť robiť veci, mám takú čistejšiu hlavu a nie je mi zle. Teraz je to dobré. Takže ak si tehotná a pozeráš toto video, vydrž, ono to fakt prejde. Ale teda neviem kto nazval tie tehotenské nevoľnosti ranné, lebo… v mojom prípade teda rozhodne ranné neboli. Toto trvalo celý prvý trimester, tieto nevoľnosti.

A aby sme sa vrátili, keď mi začali nevoľnosti, tak asi dva týždne na tom som mala také prvé vyšetrenie u gynekológa, kde už som mala na ultrazvuku malú fazuľku. On mi potvrdil tehotenstvo, vypísal mi tehotenskú knižku a bola som celá šťastná. Išli Vianoce a s manželom sme si povedali, že na Vianoce to povieme aj rodine. Pre rodinu sme si pripravili tričká, s nápismi dedo, babka a tak sme to dali pod stromček ako darček. Do tej doby som nikomu nepovedala, teda okrem mojej kamarátky, že som tehotná, lebo som sa s ňou potrebovala o tom rozprávať, keďže aj jej bolo veľmi zle, keď bola tehotná. Do tej doby sme to nikomu nepovedali.

Na Vianoce som už bola v nejakom 9. týždni – začínala som tretí mesiac. Vtedy sme to povedali našej rodine. Všetci sa veľmi tešili. Bude to prvé vnúča, čo neviem či je úplne dobré, lebo mám pocit, že to bude trochu také zahlcujúce pre mňa. Ale mali z toho veľkú radosť, takže aj ja som mala. Myslím si, že tie tričká ako darček boli super nápad. Každý, kto otvoril ten darček bol prekvapený, lebo nevedel a chvíľu aj tak rozmýšľali že dedo?? Babka?? Moja babka mala skvelú reakciu, lebo tam mala prababka a ona že, ja nie som prababka, aká prababka? Bolo super, veľmi sa mi to páčilo.

Taktiež som mala počas tohto trimestra strašne dobrý čuch alebo strašne zlý čuch. Vadili mi pachy napríklad cesnak mi veľmi vadil. Dva týždne som mala také, že som nemohla umyť záchod, lebo mi vadilo to savo. Samozrejme niečo som zacítila, tak mi hneď bolo zle, hneď ma napínalo. Mala som pocit, že je to never ending story.

Tiež som jeden čas sa snažila zaháňať tie nevoľnosti pečivom, lenže potom som prišla na to, že asi mám problém s lepkom, lebo som začala mať kŕče a bolesti v žalúdku. Do tej doby som ja pečivo nejako veľmi nejedla.

Tiež mi ten prvý trimester nejako nechutila zelenina, pričom do tej doby som ja mala šalát každý deň. Toto bolo také veľmi zvláštne a snažila som sa prísť na to, v tej spleti jedál, ktoré mi zhoršujú nevoľnosti, a zároveň mi nič nechutilo, tak som nevedela čo mám jesť. Boli časy, keď som jedla vifonky, lebo tie mi chutili. Áno, matka roka, výživa výborná.

Celý trimester som brala aj tehotenské vitamíny, femibion jedničku. Lebo som mala pocit, že aspoň tak niečo do seba dostanem, čo obsahuje ten komplex tých vitamínov. Čo mi pomáhalo na tie nevoľnosti bolo dopĺňať magnézium večer. Musím povedať, že to magnézium bolo asi taký najväčší skok v tej mojej diéte, keď som ho začala dopĺňať. To som si našla v nejakom článku, ako taký tip a som to vyskúšala. Myslím si, že to bol taký zlom.

Čo sa týka nejakých chutí, tak som mala hlavne nechute. No na úplnom začiatku som mala chuť na tatárku a jedla som s tatárkou úplne všetko. Aj hrianky, proste všetko s tatárkou. Potom prišli tie nevoľnosti, takže to nič. Sladké mi vôbec nechutilo, čo je zvláštne, lebo predtým pred tehotenstvom som mala čokoládu takmer každý deň. To stále trvá, to sladké moc nemusím. Dám si ráno nejakú sladkú buchtu a to je všetko. Počas dňa už sladké nejem. Mám závislosť na vodnom melóne, to trvá už tretí týždeň. Už dva dni som vodný melón nemala a dnes ho plánujem ísť kúpiť. A takto na konci prvého trimestra sa mi vrátila chuť na zeleninu a chrumkavé zeleniny tak to sa veľmi teším. Opäť mám tak späť ten môj pred tehotenský jedálniček, keďže ten mi chýbal a už viem čo jesť.

Mimo toho, nejaký prírastok váhy nemám. Ja som za prvý trimester schudla cez tri kilá, čo je dosť. Je pravda, že jednak išlo o to, že som zvracala, že som jedla menej, že som aj tu diétu mala takú okresanú, vysadila som sladké, lebo mi nechutilo a tiež som aj menej cvičila, takže mi ochabli svaly. Aj môj lekár mi povedal, že je to v poriadku, takže aj ja si myslím, že je to v poriadku.

Keď sme pri tom cvičení, tak počas prvého trimestra a ešte stále sa snažím cvičiť vo fitku. Predtým som chodila do fitka, cvičila som vo fitku a keď som otehotnela, tak som si naštudovala, čo môžem, čo nemôžem, čo je bezpečné, čo je menej bezpečné. Vo všeobecnosti robím to, čo mi je príjemné. Robím tréningy, hlavne nohy, chodím na pás, kardio také dlhšie si dávam, keďže ja som predtým aj behávala. Ono keď ste pred tehotenstvom nič z toho nerobili, tak keď otehotniete nezačnete chodiť behať, ale ja tým, že som chodila behávať a tú kondíciu som mala veľmi dobrú tak normálne si dám kardio na stroji ale nebežím, skôr je to taká rýchla chôdza. Potom cvičím skôr nohy, robím veľa planky, to mi pomáha na ruky, chrbát aj brucho. Nejaké zhyby ani brušáky nerobím. Vo všeobecnosti cvičím s nižšími váhami ako predtým a to je asi celé. Nerobím žiadny rekordy na mŕtvy ťah ale normálne si zacvičím. Tiež si dám nejaký strečing. Je to taká hodina, hodinka a pol a veľmi dobre mi to padne. Aj keď som mala nevoľnosti, tak som sa snažila ísť keď to bolo dobré, keď sa dalo.

Zo začiatku som dosť cmúľala také zázvorové cukríky od Verbeny. Tie som vo fitku musela cmúľať stále, lebo niektorí ľudia mi tak strašne smrdeli. Nie je to ich chyba, ale proste som bola niekedy na páse a vedľa mňa bol jeden pán, ktorý mal už tréning za sebou. Bežne by mi to nevadilo, ale zrazu som ho cítila asi tak sto krát silnejšie a bolo mi z toho proste zle ako smrdí. Nemali by sme o ľuďoch hovoriť, že smrdia ale teda v tom fitku boli chvíle, keď som ľutovala, že som do neho vstúpila. Ale čo sa týka cvičenia som rada, že cvičím, že sa držím. Myslím si, že kondícia mi pomôže potom aj k pôrodu. Kým budem vládať, kým budem mať chuť a budem vládať tak cvičiť samozrejme plánujem.

Na konci tretieho trimestra som bola na vyšetrení, kde mi robili aj 3D ultrazvuk. Viem, že to nie je štandardné, ale tým, že ja mám diagnózu, tak to bábätko kontrolujú trochu viac, ale všetko je v poriadku.

Čo sa týka výbavičky, tak v prvom trimestri sme nekupovali nič pre bábätko. Teraz od druhého trimestra chceme každý mesiac niečo malé kúpiť a dať si to dokopy, aby sme boli pripravení, keď bábätko príde. Každý mesiac chceme kúpiť aj balík plienok, aby sme mali dobrú zásobu a aby nás to finančne neprevalcovalo, ten príchod bábätka. To je možnože dobrý tip aj pre vás.
Zdedili sme postieľku, tak tú už máme tu. Potrebovali sa jej zbaviť, preto ju už máme. Je pekná, masívna a máme z nej veľkú radosť. Ale inak z výbavičky nemám ešte nič.

Dnes som si začala robiť kurz hypnopôrodu, aby som sa trochu pripravila na pôrod hlavne v mojej hlave. Ale nejaký strach z pôrodu nemám, práveže odkedy som otehotnela som tak naladená, že sa na to teším a uvidíme. Poviem vám, v nejakých ďalších updatoch, či som zmenila názor. Ja si myslím, že keď sa to bude blížiť, tak to napätie bude stúpať.

Ešte taký zaujímavý príznak som mala v prvom trimestri, ktorý začal tak koncom prvého trimestra, že sa občas veľmi spotím. Sedím, nič nerobím a zrazu som úplne mokrá pod pazuchami. Je to pre mňa veľmi zvláštne, pretože ja s potením nemám problém, potím sa minimálne počas bežného života. A tiež si strašne smrdím. Niekedy mám potrebu sa aj dva krát do dňa osprchovať, lebo mám pocit, že som strašne smradľavá.

Prsia mi veľmi nenarástli, bohužiaľ. Snáď sa to ešte zmení. Ale čo mi veľmi narástlo sú bradavky. Všimol si to aj môj manžel a máme z toho takú srandu, lebo sú obrovské.
Celkovo je to také zaujímavé pozorovať to telo, ako sa mení a čo všetko sa deje a aké to vlastne je vyrábať človeka. Musím teda povedať, že je to full time job, nie je to vôbec jednoduché. Ale teda zatiaľ to zvládam. Čo sa týka bruška, tak mám pocit, že teraz skokovo, v priebehu týždňa mi dosť narástlo. Nikto by však nepovedal, že som tehotná, mám minimálne bruško. Hlavne po nociach ma trochu pobolieva, to som sa pýtala aj lekára. Povedal mi, že ono rastie, rozpína sa maternica, takže môže ma to takto pobolievať. Niektoré ženy to cítia viac, niektoré menej.
Hlavne zo začiatku tehotenstva, mimo toho zápalu močových ciest, hlavne prvý trimester, som dosť veľa cikala. Teraz sa to už trošku upokojilo. To som musela aj v noci viackrát vstať, teraz maximálne raz v noci vstanem.

Vaše otázky na mňa Instagramu:

Čo tehotenstvo a pleť, či vidím/cítim rozdiel.

Áno, cítim veľký rozdiel. Najprv ako som už hovorila sa mi veľmi zhoršila. Teraz mám krásnu pleť, nemám žiadnu vyrážku, nič. Evidentne som našla recept na peknú pleť a je to tehotenstvo. To sa zmenilo tak v polke toho prvého trimestra tá pleť. To vám poviem, že niekedy sa o ňu ani nestarám, lebo zaspím a neurobím si skincare ale mám fakt najlepšiu pleť v mojom živote.

Termín pôrodu

v lete v júli, malo by to byť júlové bábätko. Presný termín nepoviem, lebo si myslím, že je úplne zbytočný, lebo bábätko sa samé rozhodne, kedy sa má narodiť.

Ako to ide v súvislosti s mojou diagnózou.

Mám autoimunitné ochorenie. Ide to veľmi dobre, sledujú ma viac, ale ide to všetko super zatiaľ. Som zvedavá čo ďalej urobia tie hormonálne zmeny, no veľmi si držím palce a dúfam, že nespravia nič. Každá pacientka s mojou diagnózou to má iné, preto neviem, ale uvidíme.

Už sa veľmi teším, keď budem cítiť prvé pohyby, lebo zatiaľ kým necítim som z toho taká, že či tam je, či je v poriadku. Predsa len tie pohyby sú také, že keď vás trochu kopne, tak viete, že bábätko je tam a žije, takto sa stále teším len na ultrazvuk a som zvedavá. Na tom poslednom ultrazvuku sa hýbalo a bolo to veľmi pekné. Som ja, a verím, že aj manžel, veľmi šťastná a vďačná, že to takto vyšlo, že budeme mať bábätko a už sa naňho veľmi teším. Viem, že to bude zmena, že to bude výzva. Neviem to ani popísať, ale som strašne vďačná, že to takto máme.

Je to nový level dospelosti. Som veľmi vďačná, že si nás táto dušička vybrala za rodičov.

Komu sa nechce čítať, môže si to pozrieť: