Všimla som si taký zvláštny fenomén. Čím viac som tehotná, tým menej sa ľudia dokážu so mnou normálne rozprávať. Posledné týždne rozhovory prebiehajú podľa šablóny a je úplne jedno, ako dobre sa s danou osobou poznám, vždy sa opakujú rovnaké, za mňa dosť osobné otázky. Vlastne, nie je to rozhovor, lebo môj názor nikoho nezaujíma. Je to výsluch a ja sa pri ňom cítim, ako keby som tehotenstvom stratila svoju identitu. Rovnaké otázky som dostala od rodiny, známych a dokonca aj od náhodných, takmer cudzích ľudí.

Ahojte! Bola som veľmi zvedavá na pohlavie nášho bábätka a tak som vyskúšala najznámejšie babské rady a recepty na určenie pohlavia. Spísala som vám ich zoznam. No a to, či na mňa fungovali sa dozviete vo videu na konci článku.  Intuícia Jednoducho: Mamička čaká také pohlavie, ku ktorému ju viac srdce ťahá. Bola vaša intuícia v tehotenstve správna? Moja áno!  Ochlpenie mamičky Ak má mamička počas tehotenstva výrazné a silnejšie ochlpenie, čaká chlapčeka. Ak nie, čaká dievčatko.  Linea negra Ak je výrazná, čakáte chlapčeka. Nevoľnosti počas prvého trimestra Ak je mamičke zle, čaká dievčatko.  Krásna pleť Ak má mamička krásnu pleť, čaká chlapčeka. Ak nemá, dievčatko. Priberanie otecka Ak otecko…

Chytanie tehotenského brucha mi vždy prišlo divné a nerobila som to.  Tušila som, že sa mi tento zážitok nevyhne, no nečakala som to takto skoro. Moje bruško je ešte veľmi malé a s ľuďmi,  ktorí by toto mohli urobiť (čau mami) sme sa celé týždne nestretli. Ale stalo. Prišlo to nečakane, hneď za pozdravom a otázkou ako sa máme. Ruka sa bez opýtania sa načiahla po mojom bruchu.

Ach dieťa moje. Posledné dni to nie je zábava. Môj čuch získal kvality stopárskeho psa a je mi blivnô. Cely deň. Nie iba ráno. Neviem kto to nazval ranná nevoľnosť, no klamal. A podľa mňa to bol muž. Určite klamal preto, lebo nechcel ženy odradiť od tehotenstva. Lebo názov “celodenná aj nočná nevoľnosť pripomínajúca nekončiacu najhoršiu opicu tvojho života” by odradila množstvo žien. Napriek tomu sa cítim naplnená vďakou a teším sa, že si s nami. Teda, že si vo mne. Chápeš. Zostaň, prosím 🙂 S ockom sme ti už vymysleli meno. Máme verziu pre chlapčeka aj pre dievčatko a dúfam, že tam nie ste 2ks, inak máme problém. Je…

Čau dieťa, tešila som sa, že si oddýchnem od menštruácie ale brucho ma bolí rovnako a trvá to už týždne. Prekvapivo, nevadí mi to. Vždy keď ma zabolí, spomeniem si, že si tam. Snívalo sa mi, že čakám dvojčatá. Ak je to možné, daj mi vedieť, či ste tam naozaj dvaja… Teším sa, lebo zajtra ťa (alebo vás?!!!) možno prvý krát uvidím. Idem k doktorovi. Inak. Vieš mi povedať, čo to máš s tou tatárskou omáčkou? Nie je to zdravé! Ani keď si to dáš na šalát, ani k hrianke, ani k hranolkám.  Máš ty ale chute! Dúfam, že sa ti páči keď cvičím, lebo mne sa to páči a…

Ahoj moje asi dieťa, ktoré ak si, tak si o veľkosti sezamového semienka. Konečne som zdravá a cítim prvé asi náznaky tvojej existencie. A asi budeš sarkastické po mne, lebo si zo mňa posledné dni robíš srandu. A ja môžem fakt iba hádať, či budem menštruovať alebo rodiť. Bolia ma prsia aj brucho. Brucho tak menštruačne. Prsia ma bolieť nezvyknú, takže bod pre tehotenstvo. No brucho ma zvykne bolieť veľmi, takže je to 1:1. Podľa aplikácie je dnes čas na test. Idem teda zistiť, kde je pravda. Som veľmi napätá. Aj zvedavá. Je to test, ktorý chcem pozitívny, a zároveň sa bojím, že nebude. Hej inak. Ty o tom ešte…

Čau dieťa. Ešte vlastne ani neviem či tam si a veľmi by mi pomohlo vedieť, či si. Aj som zvedavá, aj za teba cítim neuveriteľnú zodpovednosť.  Keď sme sa pred mesiacom s tvojim ockom dohodli, že by sme ťa mohli skúsiť, nemyslela som si, že ma pocity takto prevalcujú. Ale hej. Asi tomu nepomohol ani môj zápal močáku a nutné antibiotiká. Takýto štart som pre teba naozaj nechcela, no verím, že ty, dieťa moje, ty si leňoch po Mirkovi a rado sa pohodlne uhniezdiš kdekoľvek. Verím teda, že sa ti u mňa zapáči dušička a ostaneš. Cítim sa ako hysterka z modrého koňa, keď lekárom hovorím, že môžem byť tehotná,…

Ani neviem, ako začať, no tuším, že to bude dlhší text, takže si k tomu pripravte kávu alebo niečo dobré. A poďme na to. Som stále v šoku z toho, že návrh “pomoc tehotným ženám” prešiel do druhého čítania. Hoci krovky milujem, poľské správanie k materniciam by sme tu fakt nemuseli mať….

Pre rok 2020 som si nedávala žiadne ciele, ani predsavzatia. Želala som si hlavne spomaliť svoj život a myslím, že minulý rok pomohol spomaliť mnohým z nás. Viem že minulý rok bol pre množstvo ľudí ťažkým – až sa hanbím povedať, že pre mňa to bol jeden z najlepších rokov môjho života, ktorý si chcem navždy pamätať. 

To, že nechcem mať klasickú svadbu “se vším všudy” som vedela dávno predtým, ako som stretla môjho manžela. Poznám sa, a tak viem, že klasická svadba by bol pre mňa obrovský stres. A ja som si, naopak, chcela svadbu užiť. Navyše, veľké svadby považujem za mrhanie peniazmi a naozaj necítim potrebu pohostiť tetu mojej tety. Sorry, Orava. Pre mňa jednoducho nie je dôležitá svadba ako taká, ale manželstvo, ktoré prichádza po nej.

Cez víkend sa mi stala táka nepríjemná vec. Počas toho, ako som telefonovala s mamou, som spadla do fontány a spadla som na zadok. Ayra videla mačku, potiahla ma a mňa zradila šmykľavá podrážka, keď som sa chcela zaprieť. Muselo to vyzerať komicky, no mne do smiechu nebolo. Mamke som zložila a sadla som si na lavičku. Naozaj som sa veľmi udrela a tak som sa rozplakala. Od bolesti, od hnevu a od všetkého, čo sa mi teraz deje.  

Vitaj 2020! Rok 2019 bol najrýchlejší rok môjho života. Bol to naozaj intenzívny a nie úplne jednoduchý rok. Bol to rok, v ktorom som veľa cestovala, veľa pracovala, cvičila, pribrala, schudla, zahorela aj vyhorela. Rok, v ktorom sa stratila a zároveň aj našla. Rok, ktorý ma naučil viac oddychovať a pripomenul mi cenu môjho zdravia a šťastia. No a hlavne – bol to rok, ktorý som celý prežila milovaná a zamilovaná.  Ako hovorím, bolo to naozaj intenzívne. Poďme si to zhrnúť! 

Je to už pár mesiacov, čo sme si domov priniesli šteniatko a ja som sa rozhodla napísať blog o tom, aké tieto mesiace vlastne boli. Mnohí ste sa ma na Ayru pýtali v spravách a tak som si povedala prečo nie, veď to bude aj pekná spomienka pre nás. 

Dnešný článok mal byť o niečom inom. Ale keď som ale po dni offline ráno otvorila faceboočik bol to samý potrat, Daniel Hevier a pochod za život. A tak som si dnes vyhlásila vlastný pochod za život!

Pre mnohých ľudí je novým začiatkom 1.január. Uzavrie starý rok a môžeme začať nanovo. Pre mňa vždy bola a bude symbolom nového začiatku jeseň. Január vo mne nikdy nič nezmení. Rada vtedy sumarizujem predošlí rok a vždy sa teším na zmeny, ktoré prinesie ten nový. Avšak až na jeseň cítim, že začína nový začiatok. 

Denne šoférujem medzimesto. Väčšinou je to fajn jazda po diaľnici a nervy mi začnú tiecť až v meste. Cez víkend som išla do Dobšinej a poviem vám, medzi dedinami to vie byť iná káva. Človek by čakal že mu bude problém robiť traktor… ale nie. Traktor nie. Počas tejto cesty mi nebo zoslalo prototypy všetkého, čo vám môže nepríjemne skrížiť cestu a mne sa v hlave zrodil tento článok a vlastne nová séria na blogu. Hana hates. So enjoy!