Matkovanie,  Tipy

Bezplienková komunikačná metóda: čo je to, ako na to, naše tipy a príbehy

Dnes mám pre vás výnimočne dlhý článok, no chcela som dať dokopy všetko o bezplienkovej metóde tak, aby ste ju spoznali, a v prípade, že chcete, dokázali začať a úspešne pokračovať. Verím, že naše príbehy a skúsenosti vás budú motivovať.

A keď hovorím naše, tak hneď na začiatok chcem poďakovať mojim kamarátkam, JuLi a Ivone, ktoré ma vlastne namotali na bezplienkovku a pomohli mi vytvoriť tento (vďaka nim) skvelý článok. Ďakujem ženy!

Čo to vlastne bezplienková komunikačná metóda je?

Bezplienková komunikačná metóda, eliminačná komunikácia alebo inak povedané, prirodzená hygiena bábätka (tento názov sa mi páči viac). Je to iný prístup k “vyprázdňovaniu” našich detí, kedy deti vykonávajú svoju potrebu už od narodenia do nočníka/kýblika – teda väčšinou mimo plienky. Plienka sa, samozrejme, nosí minimálne ako poistka. Niektoré maminky robia bezplienkovú metódu na cikanie aj kakanie, niektoré hlavne na kakanie.

Bezplienkovka ponúka prirodzený, jemný a logický prístup k starostlivosti o potreby vášho dieťaťa. Dáva nám neuveriteľnú príležitosť spojiť sa s našimi deťmi, rešpektovať ich potreby a dávať im najavo, že aj ich komunikácia je pochopená a rešpektujeme ich. V mnohých častiach sveta je táto metóda tak zakorenená, že dokonca nemá ani vlastné pomenovanie – je to práve preto, že rodičia ju praktizujú prirodzene od nepamäti.

Začiatky s bezplienkovou komunikačnou metódou

Predtým, ako sa rozhodnete praktizovať bezplienkovú metódu, je vhodné sa na ňu pripraviť. Nižšie si mám pre vás pár tipov, ktoré vám to uľahčia.

Toto odporúčame preštudovať na úvod:

  • Kniha Bez plienky od Ingrid Bauerovej
  • Úžasná 14-stranová brožúrka z Facebook skupiny Bezplienkáči v PDF forme: Bábätko-bez-plienky-ebook-o-bezplienkovaní-ZDARMA
  • Skupiny na FB: Bezplienkáči a Nosíme látkové plienky
  • Nájdete množstvo super videí na YouTube aj s ukážkami.

Mne sa páčili tieto:




Kedy je najlepší čas začať?

Na túto otázku neexistuje univerzálna a správna odpoveď. Deti dávajú najavo svoje potreby od narodenia, preto je dôležité, aby ste sa rozhodli sami, kedy je ten vhodný čas. Môžete začať aj od narodenia, poprípade počkať pár mesiacov či týždňov a začať kedykoľvek, kedy sa cítite pripravení.

Mnoho odporúčaní, kedy začať, je práve od 0 do 4 mesiacov. Toto obdobie je nazývané aj „zlaté okno príležitostí“. Práve v týchto mesiacoch je najľahšie s touto metódou začať aj podľa mňa. Takéto malé deti veľmi ľahko spolupracujú a je menej pravdepodobné, že budú niečím rozptyľované. Sama na synovi vidím, že od 5. mesiaca sa na kýbliku pozerá kade-tade, ale už ho pozná a vie, čo sa tam robí, a tak potrebu urobí. Neviem si však predstaviť začínať v tomto období. No zároveň vás nechcem odradiť, myslím si, že všetko sa dá a zvládnete to aj po 4. mesiaci.

Výbava pre bezplienkáča

Kýblik/vedierko/miska/nočník – potrebujete niečo na zachytenie potreby a ideálne viac kusov, ktoré rozmiestnite po dome. Môj tip je, vyberajte si pogumované veci, ktoré sa vám nebudú šmýkať, keď ich budete držať medzi nohami. Existujú špeciálne nočníky na bezplienkovú metódu, veľmi obľúbené sú misy na šľahanie a ja napríklad používam časť nočníka, ktorá sa dá z nočníka vybrať – je podlhovastá a veľmi mi tento tvar vyhovuje. A aby sa nešmýkala, dala som na ňu expander.

  1. Nočník s vyberacou časťou BabyBjorn
  2. Skladacia misa/prenosný nočník
  3. Nočník na bezplienkovú metódu – tzv.: čínsky nočník
  4. Misa na šľahanie

Bavlnené plienky – bavlnené plienky zaručia to, že vaše dieťa bude cítiť vlhkosť po vykonaní potreby, a tým sa naučí informovať vás o nej vopred. Okrem toho ušetríte prírodu, pretože časom budete mať minimum špinavých plienok – zbytočne by ste tak vyhadzovali suché jednorazovky. Na výber je veľké množstvo látkových plienok, majú pekné dizajny – pozrite si ponuku napríklad tu. Možno sa vám zdá, že látkovky sú zložitejšie ako jednorázové plienky, nie je to pravda – moderné bavlnené plienky sa používajú rovnako a po použité sa vyberú v práčke. Je to jednoduché, treba ich len začať používať 🙂

Jednorazové plienky – jednorazové plienky vám budú slúžiť len ako poistka, či už počas nocí, poprípade počas dlhších ciest v aute. Veľmi dobré sú nohavičkové plienky.

Oblečenie vhodné na túto metódu – dá sa to s hocijakým oblečením, no je dobré mať oblečenie, ktoré je jednoduché na vyzliekanie pri vykonávaní potreby. Napríklad: môžete vymeniť pančuchy za štucne a body za tričko. Štýlové vrstvy oblečenia tu asi idú bokom. Jednoducho obliekajte svoje dieťa tak, aby ste ho pred potrebou vedeli veľmi rýchlo vyzliecť.

A pre staršie deti – kúpeľňa/WC prispôsobené menším deťom – väčšina kúpeľní je určená pre staršie deti. Môžete mu prispôsobiť sedadlo na WC a prístup k WC uľahčiť hokerlíkom (stolčekom).

Ako začať s bezplienkovou metódou?

Je mnoho spôsobov, ako začať s bezplienkovou metódou. Je len na vás, ktorú z nich si vyberiete a kedy s ňou začnete. Táto zmena môže byť pre vás výzvou, ale z dlhodobého hľadiska prináša množstvo benefitov, ktoré za to stoja.

Každé jedno dieťa neustále vyjadruje svoje potreby. Či už ide o hlad, smäd, chlad, či túžbu po pohodlí. Ako pri každej komunikácii s dieťaťom, je potrebné vedieť rozlíšiť, o čo žiadajú. Aby ste vedeli jednotlivé potreby od seba odlíšiť, je dôležité pozorné sledovanie vášho dieťaťa.

Prirodzené načasovanie.

Väčšina detí vykonáva potrebu v určitých časoch v priebehu dňa. Naučiť sa prirodzenú rutinu dieťaťa vám pomôže určiť jeho návyky. Najbežnejšie časy, kedy má dieťa nutkanie močiť, je po prebudení, po jazde autom, počas kŕmenia a po ňom.

Naučte sa ich signály.

Každé dieťa má svoj vlastný signál predtým, ako potrebuje vykonať potrebu. Prázdny výraz v tvári či jemné zavrčanie. Väčšina rodičov tieto signály pozná, aj keď používajú bežné plienky. Určite je jednoduchšie tieto signály vypozorovať a vziať dieťa na záchod a spláchnuť, ako vymieňať plienku.

Môžete zaviesť zvukové signály.

Pokiaľ vaše dieťa nemá očividné signály, alternatívou je zaviesť zvukové signály. Pss, cc, ee či hmm. Vaše dieťa si aj v malom veku dokáže spojiť tieto výrazy s potrebou, čo môže byť pre vás mimoriadne užitočné. Pozor, ak máte zvuk pre uspávanie šššš, nerobte to aj pri potrebe a vyberte iný signal.

Môžete začať s otvorenou plienkou.

Pokiaľ nechcete svoje dieťa dať hneď na nočník, je vhodné začať s otvorenou plienkou. Toto však veľmi záleží od veku, v ktorom začnete praktizovať bezplienkovú metódu. Môžete však rovno “kýblikovať”, ja som otvorenú plienku vôbec neriešila. Chcela som, aby si to Teo rovno spojil s polohou v klbku, signálom ee.

Žienky, určite sa na svojej bezplienkovej ceste stretnete s obdobím, že to zrazu nepôjde – väčšinou, keď idú zuby a pod. Pokiaľ sa to stane, nevzdávajte sa. Načúvajte potrebám vášho dieťaťa a zakrátko znova uvidíte výsledky.

 

Výhody a nevýhody bezplienkovej metódy

Ešte predtým, ako si prečítate naše príbehy a tipy k bezplienkovke, chcem vám zhrnúť hlavné výhody tejto metódy.

Výhody bkm

  • Pomáha minimalizovať vyrážky z plienok a zaparenú riťku
    Vyrážky z plienok sú pomerne bežná vec bez ohľadu na to, akú starostlivosť dieťaťu poskytneme. Vyrážky sú spôsobované baktériami, ktoré sa tvoria vo vlhkej plienke, keď je dlhší čas na pokožke dieťaťa. Nosenie plienok pokožku neustále dráždi a nemá čas na regeneráciu. Rovnako tak sú niektoré deti viac náchylné na zaparenie riťky. Pri bezplienkovke sa toto eliminuje.
  • Spokojné bruško – pomáha bábätkám s prdíkmi
    Asi neexistuje bábätko, ktoré by prvé mesiace života nemalo nejaký problém s trávením. Aj keď nemajú vyslovene koliku, občas sa stane, že ich potrápia prdíky alebo nafúknutie. Je to normálne. Bezplienkovka, nakoľko je dieťa v klbku, pomáha vyprdieť sa. Vďaka prirodzenej polohe (nie poležiačky) sa dieťatko oveľa lepšie a jednoduchšie vykaká. Spokojné bruško zaručené.
  • Upokojujúci účinok
    Pokiaľ je vaše dieťa nepokojné, občas pomáha vyzliecť mu oblečenie vrátane plienky. Táto metóda môže na dieťa pôsobiť ukľudňujúco. Keď pridáte jemnú masáž a hudbu, doprajete mu ešte väčší odpočinok.
  • Eliminuje odpad
    Z bezplienkovej metódy benefituje nielen vaše dieťa, ale aj naša planéta. Menej použitých plienok taktiež znamená aj menej odpadu a znečistenia.
    Nevýhody

Bezplienkovú metódu nevnímam negatívne, naopak, už po niekoľkých dňoch sa stala súčasťou nášho života a neviem si to predstaviť bez nej. Jednoducho patrí k našej rutine. Vidím niekoľko nevýhod, ktoré ale u vašich detí byť nemusia.

Nevýhody bkm

  • Nočníček všade s nami. Teo mal obdobie, že nechcel kakať do záchoda, keď som ho dala do klbka, potreboval klbko nad svojím nočníkom. Preto sa nočník stal naším verným spoločníkom, hoci aktuálne už tento problém nemá. Dobrý tip má Ivona – skladacia miska. Ja už ju mám objednanú.
  • Hnev, keď potrebuje ísť na potrebu a aktuálne sa nedá (napríklad pri jazde autom). Teo sa vtedy hnevá. Neviem, ako to majú deti, ktoré nosia plienku, no verím, že tie sa proste vykakajú. Teo to drží a hnevá sa, čo ma vtedy trochu mrzí. No hneď, ako sa dá, riešim.
  • Nehody. Hlavne na mojom oblečení. Toto je asi problém skôr pri chalanoch, no zo začiatku mi najmä cikanie robilo problém namieriť do nočníka a mala som mokré vlastné nohavice. Nevadí mi to. Ale niekto to môže považovať za nevýhodu.

 

Takto môže BKM vyzerať v praxi

Bezplienková metóda v praxi – naše príbehy

Ivi a jej dcérka Olívia

O bezplienkovke som sa ako ešte nematka dozvedela od mojej milovanej dvojičky Julky v roku 2020, keď mi raz doma povedala, aby som jej syna Vilka podržala nad kýblikom. Vtedy som nechápavo držala a zároveň sa tešila z nepoznaného. Aj keď mi asi necikal, už vtedy to bolo niečo zaujímavé, zvláštne, a pritom úplne prirodzené. A tak mi to aj utkvelo v hlave, že o tom chcem vedieť viac, a možno aj – keď raz budem mať dieťa – praktizovať. Vesmír nás nenechal dlho čakať a v novembri 2021 k nám prikvitla dcérka Olívia. Predtým som však dostala od Julky knižku Bez plienky od Ingrid Bauerovej – toto je, mamky, povinná literatúra pre vás, ktoré sa rozhodnete vyskúšať túto metódu. Je v nej všetko krásne popísané od autorky 4 detí vedených touto metódou.

Pred narodením našej dcérky som knihu prečítala, ale realita bola – ako to pri deťoch občas býva – úplne iná. Pre bezplienkovku som sa rozhodla hlavne pre pohodlie Olívie (kto by nebol spokojný po poriadnom vykakaní a vycikaní sa a byť v čistom?), pre naše “napojenie sa”, keďže idem cestou reagovania a nie ignorovania jej potrieb, pre zdravú pokožku bez zaparenín a aj pre lepšie vyprázdňovanie, a v neposlednom rade aj pre ekonomickosť v zmysle menej prebaľovania a ušetrenia pár plienok za deň.

Používanie látkových plienok s bezplienkovou metódou úzko súvisí, ale to je téma na ďalší článok. V knihe sa odporúča používanie látkových plienok, pretože práve v nich dieťatko cíti mokro, tým pádom sa učí, že ak nechce byť v mokrom, čiže vykonať svoju potrebu do plienky, malo by vyslať signál. Je dôležité ale nenechávať dieťatko príliš dlho v mokrom, lebo si na to veľmi rýchlo zvykne.

Pred začatím metódy som nemala žiadne očakávania a je úplne v poriadku, ak to nejde podľa vašich predstáv. Netreba sa nad tým znervózňovať.

Bezplienkovú metódu sme začali vykonávať od 10. dňa jej života. Ako navádzací zvuk som zvolila ,,ccccccc” – čiže aby sa naučila, že to znamená cikanie alebo kakanie, počas potreby som opakovala tento zvuk, počas jej dokonania a hotovo. Aj keď sa nám stala nehoda a videli sme, že práve ciká, nechali sme ju a zároveň sme vydávali tento zvuk. Teraz, keď je staršia a začína viac rozumieť (v čase písania tohto príbehu má 13,5 mesiaca), ju pomaly učím, že “kaka” bude znamenať, že kaká alebo ideme kakať, a “ccc” alebo “cika”, že cikáme.

Od začiatku preferujeme polohu klbka – dcérka je opretá chrbtom o mňa, nôžky pokrčené. Pre nesediace detičky je to najlepšia poloha. Keď už samostatne sedela minimálne 2 mesiace, tak sme ju sem-tam posadili aj na nočník, ale svetobežníčka nevydržala, takže stará dobrá klbko-poloha. Niekedy sme používali bočnú polohu klbka, najmä po nadojčení, a čo je dôležité spomenúť, že zvyčajne sa detičky vyprázdňujú počas dojčenia, čiže úspechom môže byť držanie nad kýblikom počas dojčenia. My sme (našťastie) túto polohu nevyužívali, väčšinou sme mali potrebu pred tým alebo po tom, nikdy nie počas.

Začali sme tak, že hlavne po zobudení, pred spánkami a 3x počas noci som ju dávala na kýblik (áno, keďže dojčím a celú noc nikdy neprespíme, tak kýblikujeme v noci až doteraz, ale od cca 10. – 11. mesiaca iba 1x za noc). Väčšinou sme odchytili stolicu, sem-tam sa podaril aj moč. A signály? Zamrnčanie, nespokojnosť, popravde, tie sú na tom pre mňa asi najťažšie. Snažila som sa ich sledovať, ale nie vždy prišli, nie vždy boli také isté, čiže pre mňa je táto metóda hlavne o intuícii. A dosť veľkej. Možno je to aj pre to, že od narodenia sme látkové plienky nepoužívali, ale až od cca 3. mesiaca. Neviem. Látkové plienky sme začali používať hybridne, t. j. občasne s jednorazovými, ale signály sa aj tak nezmenili a viac neprejavili. Neviem, či to až tak závisí od plienok. Je podľa mňa v pohode ich mať stále ako poistku a zároveň robiť bezplienkovku.

Prvý signál sa objavil so zavedením prvých príkrmov, kedy sa stolica zahustila (u nás cca 6. – 7. mesiac). Olívia vtedy zmeravie, jej pohľad zastane a urobí hlasné “mmm” (ťažko sa to píše), také zatlačenie. Vtedy viem, že už začína tlačiť a to beriem kýblik, vyzliekam ju a ideme na to. Zvykla som jej a aj zvyknem vtedy vravieť “počkaj, počkaj” a ona naozaj počká, kým si všetko nastavím, a vykoná svoju potrebu. Signál na cikanie je pre mňa ešte nejasný, pretože niekedy vieme, že treba cikať, keď tak plačlivo mrnčí, ako keby niečo chcela, neviem to opísať. Vtedy nám to väčšinou vyjde, ale veľakrát mrnčí, aj keď niečo chce, chce pozornosť alebo jej je teplo, zima, čiže tam vyhráva stále intuícia. Možno, keď sa rozrozpráva, tak sa bude aj pýtať. Uvidíme.

Mali sme aj obdobie v 9. mesiaci, kedy prespala cca 3 – 4 týždne v noci bez plienky – s tým, že sme 2x cez noc kýblikovali. Tešila som sa, že ju na noc nemusí tlačiť plienka, ale netešila som sa dlho, pretože prišli ďalšie zuby a celá bezplienková metóda išla v noci do hája – to znamená, že takmer každá plienka mokrá a zároveň 2x cikanie do kýblika.

Taktiež sa to pokazilo počas choroby. Tak sme znova začali používať plienky na noc, pre istotu, a pokračovali ďalej a opäť sme prestali používať plienky na noc v 12. – 13. mesiacoch. Tak tu je aj moja výhoda – spánok bez plienky (to sa možno teším viac ja ako Olívia).

Takže rast zubov a choroby, kašlíky, soplíky, vtedy sme radi, že sme radi; keď odchytíme, odchytíme, keď nie, používame vždy plienku (buď látkovú, alebo jednorazovú) ako poistku. Ak je suchá a kýblikovali sme, tak ju nechávame. Aj sa nám mnohokrát stali nehody, že sme plienku nedali, nevšimli sme si signály a precikala nohavice, stane sa aj vám, je to normálne a nič sa nedeje. Preto je na to najlepšie obdobie leto, kedy počas dňa môže v teplých dňoch tráviť čas bez oblečenia alebo s minimom oblečenia. Je to jednoduchšie. A v zime pozor na pančuchy s trakmi. Traky sú mimoriadne nepraktické, najmä, keď má dieťatko mikinu, a kým ho vyzlečiete, tak stihne spraviť potrebu a môžete ho dať rovno do sprchy.

Ďalším spozorovaným signálom, to v období štvornožkovania, stavania sa a chôdze, čiže u nás 9. – 13. mesiac, je, že sem-tam sa pozrie smerom dole, odkiaľ ciká, alebo sa tam niekedy dotkne, vtedy väčšinou stále kýblikujeme a úspešne. Ako to môže byť u vás, je ale podľa mňa individuálne.

Ďalšia výhoda? Možno to, že za posledné 2 týždne máme doma cez deň plienky len minimálne alebo vôbec. S manželom sme nastavení tak, že keďže sa materské mlieko trávi cca 50 min, tak do 1 hodiny od prvého cikania po zobudení ju dávame na kýblik stále a väčšinou sa vyciká. Ak pila málo mlieka a vody, tak niekedy nechce alebo ciká s väčším časovým odstupom.

Nebojte sa, keď príde odmietanie kýblikovania zo strany dieťatka. Mali sme možno 2-mesačné obdobie, kedy nechcela byť ani len v tej polohe klbka. Vystierala sa do luku a protestovala. Vtedy sme hľadali riešenie a zistili sme, že ona chcela v stoji. Takže sme ju párkrát celkom vyzliekli a postavili do vane. Nefungoval ani veľký záchod, ani kýblikovanie oproti zrkadlu. Proste to bolo také obdobie, nesilili sme to, používali sme viac plienok a ak sme videli, že ciká, hoci len do plienky, hneď sme ju menili. Vlastne to robíme od začiatku. Nečakáme, že má dcérka plienku 3 – 4 hodiny, meníme ju hneď, ako cítime, že je mokrá. S tým je možno spojená aj ďalšia výhoda – žiadne kožné problémy.

Musím poklopať, že sme nemali žiadne zapareniny, plienkové dermatitídy ani zapálené pohlavné orgány a za to vďačím aj tejto metóde, pretože väčšinu času je v čistom a suchom.

Nie je to určite najľahšia cesta, ale za ten rok môžem povedať, že to zatiaľ stálo za to. To každé vstávanie, vyzliekanie, kýblikovanie, obliekanie aj upratovanie nehôd. Dnes som za to všetko dostala aj malý darček. Ako sa dcérka rozchodila, sama išla k záchodu a keďže sme po zobudení necikali veľa, posadila som ju na veľký záchod spolu so zmenšovákom a ona, beťárka, sa vycikala pekne do veľkého záchoda. Odtrhli sme si toaletný papier, utreli sa a spláchli. No hotový zážitok! 🙂

A nejaké zlepšováky?

  • No hlavne mať kýbliky poruke. Dva máme stále pri posteli a jeden v hracom priestore. Taktiež vlhčené utierky alebo suché utierky spolu s čistiacim olejčekom v spreji, ako vám je lepšie. Ako kýbliky používam dve hlbšie plastové kuchynské nádoby na šľahanie. Dostala som ich od sestry. Ale sú aj tzv. čínske nočníky určené priamo na to.
  • Kúpila som si aj prenosný kýblik, ktorý sa dá aj uzatvoriť. Je perfektný na cestovanie alebo návštevu lekárov – ak sa nedá len tak vonku na trávu.
  • Ďalší tip – využiť leto a obliekať pomenej – je to praktické a uľahčí to bezplienkovku. Ďalším uľahčením je spánok v jednej posteli alebo s postieľkou prisunutou k vašej, aby ste to mali počas noci čo najbližšie.

Po roku si už neviem predstaviť byť bez tejto metódy. Je to pre nás prirodzená súčasť bytia, dať ju proste na kýblik, a verím, že sme si týmto s dcérkou posilnili naše puto a pomáhame jej tým v neskoršej samostatnosti v používaní toalety. A predstavte si ešte vašich mužov, tú radosť a hrdosť, keď sa im podarí odchytiť ciku alebo kaku. Je to na nezaplatenie! 🙂

Juli a jej dve deti: Vili a Paula

K BKM som prišla náhodou, zvedavosťou a neustálym prvomatkovským riešením každého mravčania/plaču dieťatka. K nočníkovaniu prvého syna ma viedlo viacero signálov. Suchá plienka, cikanie po rozbalení, nepokoj pred potrebou, brutálny plač, keď sa už vypotreboval… Keď mal syn 10 týždňov a vrátili sme sa z trojhodinovej prechádzky so suchou plienkou, tak mi mamka povedala, že nás dávali na nočník, keď sme mali sucho po kočíkovaní. Absolútne som si to nevedela pri takom malom bábätku predstaviť, keďže si ani hlavu poriadne nevedel držať. Ale skúsili sme. A úspešne. A potom zas a zas. Po každom zamrnčaní som ho rozbalila a krkolomne podržala nad tým nočníkom. Fungovalo to. Pár dní na to som v skupine na FB “Mamičky a tehuľky” narazila na pojem BKM. Hľadala som totiž možnosti, ako sa dá také malé bábo nočníkovať.

Bolo tam spomenuté spojenie bezplienková metóda, signál cccc a že od 1. mesiaca či čo. Len som si poklepala po čele, že dobrá blbosť. Sranda je, že druhé už od pôrodnice ‘bezplienkujem’. Buď vás to chytí, alebo nie. Neviem, či má význam nejak podrobne sa rozpisovať o štádiách BKM. Či sa to bude dobre čítať. Hlavne podľa mojich detí a neterky viem posúdiť, že každé to má tak po svojom. Treba rátať s tým, že je to veľmi variabilné v každom mesiaci dieťaťa. Či už sú signály jasnejšie, alebo menej jasné, vyvíjajú sa, mení sa vôľa dieťaťa, dajú sa rôzne polohovať pri vypotrebovaní/dojčení, intenzita cikania/kakania (čím staršie, tým sa doba medzi potrebami predlžuje) atď. Má to však svoje čaro a inak, lepšie mi sedí anglický názov “eliminačná komunikácia”, pretože s bezplienkovaním to ozaj nemá nič spoločné.

Plienky som stále používala. Aj jednorazové, ale najviac látkovky. Pri synovi (3 r 2 m) som mala to šťastie, že dobre signalizoval. Zatiaľ aj dcéra (5 m) pekne signalizuje, uvidíme, ako to pôjde ďalej. Signály sa časom vyvíjajú. Keď sú novorodeniatka, tak len nervózne mrnčia. Pár mesačné dojčatá majú mimo mrnčania už krásne signály tela. Také rytmické a skúmavé pohyby končatinami. Obaja to mali. Veľkým pomocníkom je aj dojčenie. Keď sa dojčili, tak väčšinou popritom som stiahla plienku a v bočnej polohe skrčila do klbka na nočníku a už to išlo. Šatka je tiež pomocník. Normálne na tonuse tela cítite, že to chce niečo vykonať. Keď bol syn už väčší a vedel sa posadiť, tak sme skúšali aj záchod a nočníky. Páčilo sa mu to, bolo to niečo nové. S prichádzajúcimi novými zručnosťami, ako je štvornožka, chôdza, lepšia pozornosť, reč atď., prichádzal aj menší regres. Veľakrát sa stalo, že sa zabudol. Je to normálne. Tu mi pomohlo dosť časovanie. Keď bol už batoľa, tak cikal každých 30 – 40 minút. Fungovalo to. Vedela ho tak dať aj svokra alebo moja stará mama. Stačilo mu dávať príležitosť a vedel vydržať.

Nočník na bezplienkovku

Keď mal rok, prestala som mu dávať na deň plienku. Iba z lenivosti. Bolo to totiž extrémne náročné pozapínať mu látkovku, keď išiel ako z rýchlika. Párkrát si cikol a potom – nehody boli ozaj len občas. V noci si nepamätám presne, ale tiež po roku aj pár mesiacoch som mu prestala dávať plienku, lebo 2x cikal. Cikal zase v dojčoklbku. Prvýkrát 2 hodiny po uspatí a druhýkrát v strede noci okolo 4. hodiny. Keď mal 2 roky, tak cikal už len raz v noci (o tej 4-tej). A asi keď mal 2 roky 4 mesiace (?) už necikal v noci vôbec. Bola to paráda, aj denné potreby. Spontánne sme nejak prešli do módu ‘odplienkovaného’. Keď sa už naučil pár slov, tak sa aj pýtal. Rytmicky opakoval “ama ama ama”. Teraz sa už pekne pýta, bolo to zaujímavé sledovať vývoj signálov. Čo sa týka vychytávok, tak nemám nič špeciálne. Azda len mi učarovalo používanie štucní teraz v zime. Mám od sestric z merina, ale aj obyčajné. Dám len dole plienku a ide sa na vec. Žiadne vyzliekanie/obliekanie. A PULky (vrchné gaťky) jednoznačne na suchý zips. Lenivosť je úžasný nástroj, ako si veci zjednodušiť. Vlastne aj BKM je akési zjednodušenie. Nemusíte prebaľovať a máskať to tam, len dáte vypotrebovať a hotovo.

Takže z môjho pohľadu je BKM príjemné obohatenie trávenia času matky a dieťaťa. Hlavne nech je sranda (najmä pri nehodách 😀). Keď ste ešte aj biológ, tak vás to inštinktívne správanie proste dostane – nepošpiniť si vlastné hniezdo – a študujete ho do špiku kostí. Samozrejme, ekologickosť nehovoriac. Najväčší envirogasm mám, keď idem s dcérou nad umývadlo a tam sa vypotrebuje, opláchnem riťku a utriem do látkovej plienky. Alebo keď na záhrade syn stiahne nohavice a ‘poleje kvietky’. Čistý win win. Jednorazovkám sa nevyhýbam, nie som wonderwoman a ešte keď mám syna chorého doma a nebodaj aj ja som chorá, tak máme za deň aj 3 – 4 jednorazovky určite. Inokedy, keď je syn v škôlke, tak vychytám aj 95 % potrieb. Nechápem. Je to už také intuitívne. Dokonca aj sestra, keď bola na návšteve a mala dcéru na rukách, sa opýtala, či ide kakať. A kakala. Chápete? Je to v nás, len sme sa nejako odpojili od toho prirodzena.

Tipy

  • Môj starter pack na eliminačnú komunikáciu spočíva v chuti skúšať niečo “nové”, mať misky na šľahanie (1,5 l) s oblým okrajom  alebo čínske nočníky a hlavne podpora okolia. Keby sa manžel a aj staré mamy na to nedajú, tak by to bolo veľmi náročné.
  • Na zváženie: spoločné spanie, nosenie, dojčenie.
  • Skupiny na FB: Bezplienkáči, Nosíme látkové plienky
  • A úžasná 14-stranová brožúrka zo skupiny Bezplienkáči v PDF forme: Bábätko-bez-plienky-ebook-o-bezplienkovaní-ZDARMA – nájdete aj cez Google.

P. S.: Mňa veľmi fascinujú aj pôvodné kmene a ich správanie a taktiež etológia primátov. Možno preto ma ťahá k takým prirodzenostiam. Odporúčam vám pozrieť aj dokumentárny film “Bebes” od Thomasa Balmesa. Je to o bábätkách zo 4 rôznych kultúr a práve tam som prvýkrát uvidela BKM u afrického kmeňa a u mongoloidov.

A veľmi dôležitá poznámka od dvojmamy:

 Dcéru zatiaľ v noci nenočníkujem. Hoci aj viem približne, kedy by chcela. No potrebujem sa naozaj vyspať v noci. Neviem si zatiaľ predstaviť fungovať tak, že by som sa v noci polozobudila 2 – 3x, a potom cez deň naplno fungovala. Pri synovi som bola ešte celkom namotivovaná, ale vybralo si to svoju daň. Každý deň som bola unavená a bolo jedno, koľko som dospala cez deň. Ani to nepomohlo, že som nočníkovala so zavretými očami, v polospánku už automaticky. Dakedy som si ani nepamätala, že som ho dala cikať. Len som ráno našla v nočníku nacikané. Takže dcéra má na noc jednorazovku a určite ešte nejaký čas bude mať, kým sa ja na to budem cítiť. Sme tu síce pre deti, ale až takto obetovať sa už nedokážem. Viem, že sú aj také šikovné mamky, že v noci dávajú aj druhé či tretie bábo ľavou zadnou. Ja sa na to necítim a verím, že je to okej.

Emulzia Medvídek alebo super je aj Linteo čistiaci olej na zadoček

Weleda krém na riťku – Najlepší na svete! 

Náš príbeh: Hanka a Teo

V čase písania tohto príbehu má Teo ešte len 6 mesiacov, no chcem sa s vami podeliť o moju skúsenosť a neskôr príbeh rada rozšírim o ďalšie mesiace. V každom prípade, chcem vám náš príbeh povedať, lebo vás chcem posmeliť, že si môžete robiť bezplienkovku podľa seba, že ju nemusíte robiť na 100 %, ani v noci, ani s látkovými plienkami a aj tak to bude fungovať.

Ešte chcem povedať, že píšem “dávame na nočník”, ale Teo, samozrejme, na nočníku nesedí. Takto to voláme s manželom, keď ho držíme v klbíčku nad nočníkom.

Poďme teda na náš príbeh.

K bezplienkovke som sa dostala ešte ako babysitterka v portugalskej rodine (v Bratislave). Môjho zverenca som dávala cikať aj kakať podľa času a bola som neuveriteľne prekvapená, že keď zaznel signal šššš, urobil potrebu. Neskôr som si všimla jeho signály a celé mi to prišlo skvelé a prirodzené. Plienku nosil iba na prechádzky von. Doma mu plienku nedávali (mal 8 mesiacov). Občas mal nehodu, ale nikto si z toho nič nerobil. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé a už vtedy som vedela, že to raz chcem robiť aj s mojimi deťmi.

O 8 rokov neskôr som konečne dostala príležitosť!

Ešte počas tehotenstva som si zadovážila nočník Twistshake, ktorý má vyberaciu časť a tú doteraz používam na bezplienkovku, spätne hodnotím ako skvelú kúpu. Podobný je tento od BabyBjorn. 

 

Po pôrode som si dala na pár dní milosť a to chcem odporučiť aj vám. Bezplienkovka nemá byť povinnosť a starosť navyše. Začnite, keď už všetko ostatné bude v poriadku a nebude vás to zaťažovať.

Riešila som problémy s kojením a podobne, ale bezplienkovka bola niekde vzadu v mojej hlave. Začala som, keď mal Teo týždeň, jedno ráno. Dala som ho po zobudení do klbka nad nočníček a robila signál ee ee. A ono sa to podarilo, on sa vykakal! Bola som nadšená. Veľmi ma to povzbudilo, a tak som to počas dňa viackrát skúšala. Niekedy sa vycikal, niekedy vykakal a niekedy nič. Takto sme si išli dobré dva týždne. Skúšala som, sledovala som ho.

Keď mal Teo mesiac, začal kakať zásadne, keď sa dojčil. Viem, že niektoré mamičky dávajú dieťatko na kýblik počas dojčenia, aj ja som to skúsila, ale nevyhovovalo mi to. Prišlo mi to krkolomné. A tak som s bezplienkovkou na tri týždne prestala. Toto obdobie skončilo a Teo vtedy začal dávať jasné signály, že ide na to. Asi to poznáte – zahľadel sa do neznáma a chvíľu na to prišiel výbuch do plienočky. Vtedy som s bezplienkovkou začala znova, iba na kakanie. Celkom sa mi darilo, občas som to nestihla, občas som stihla len záver, ale vždy som používala signál ee. Nehôd bolo čoraz menej, dokonca, aj keď som sa nesnažila zachytávať cikanie, pribúdali aj suché plienky.

Práve preto, keď mal Teo 3 mesiace, začala som riešiť látkové plienky. Mala som veľké množstvo suchých jednorazoviek alebo takých, v ktorých bolo len cvrknuté – nechcela som ich Teovi obliekať a bolo mi ľúto, že ich vyhadzujem. Odvtedy na doma používam látkovky a striedam ich s Pampers Pants, ktoré sa mi na bezplienkovku tiež osvedčili. Rýchlo sa vyzliekajú a keď sú suché, po nočníku ich znova Teovi oblečiem.

Myslím, že najviac sa mi v bezplienkovke začalo dariť po 3. mesiaci, mám pocit, že aj Teo to vtedy začal chápať a s manželom sme si všimli, že už čaká, kým ho dáme na nočník. Je na ňom vidieť, ako sa snaží zadržať to, a preto sa ponáhľame. Vie, že po zobudení ho dávame a ak z nejakého dôvodu nie, pučí sa, hnevá sa a čaká. Až potom príde nehoda. Snažíme sa ho teda vždy dať.

Niekedy v priebehu 4. mesiaca som si všimla, že čaká aj s cikaním. Počas denných spánkov sa už vôbec nepocikával a po zobudení má vždy suchú plienku. A tak, aj keď som to najprv neplánovala robiť, časujem a snažím sa ho dávať “na nočník” zhruba 40 minút po kojení a pomerne dobre sa mi to darí.

Čo sa týka noci, nie som a nikdy som nebola ochotná budiť sa kvôli nočníku. Teo má plienku na noc. V noci bežne nekaká. Stalo sa párkrát, že potreboval a nechcel to pustiť do plienky, začal sa mrviť a vzala som ho na nočník. Boli to výnimočné situácie. Cikanie však v noci neriešim, Teo je od narodenia dobrý spáč, málo sa budí a nechcem ho budiť zbytočne.

Teo nedávno oslávil pol roka a s manželom, ktorý je, mimochodom, skvelý a bezplienkuje tiež, keď nie som doma, sme si všimli, že začal dávať nový signál – usmeje sa a s miernym akoby potlačením/vydýchnutím povie “agigi agigi e”. Ak ho nedáme nad nočník, vždy príde nehoda. Hlavne od kedy začal jesť aj tuhú stravu, sú tie signály jasné.

Bezplienkovka je pre mňa aj manžela bežná súčasť dňa. Tak, ako keď ľudia prebaľujú svoje deti, naša rutina je aj nočník. Neotravuje nás to, neombedzuje nás to. Naopak, som veľmi rada, že sme dali synovi príležitosť vykonávať hygienu aj inak ako do plienočky. Myslím si, že najmä počas prvých mesiacov, keď ho trápili prdíky, vďaka bezplienkovky plakal menej. A nakoniec, príde mi fascinujúce, ako dokáže komunikovať svoje potreby a aký je spokojný, keď jeho komunikácii rozumieme a jeho potreby naplníme.

V decembri 2014 ma blogovanie chytilo za srdce a nepustilo. Okrem blogovania holdujem mini prasiatkam, topánkam a knižkám s príbehmi o druhej svetovej vojne. Pracujem v oblasti online marketingu. Vítam ťa na mojom blogu!

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.