To, že nechcem mať klasickú svadbu “se vším všudy” som vedela dávno predtým, ako som stretla môjho manžela. Poznám sa, a tak viem, že klasická svadba by bol pre mňa obrovský stres. A ja som si, naopak, chcela svadbu užiť. Navyše, veľké svadby považujem za mrhanie peniazmi a naozaj necítim potrebu pohostiť tetu mojej tety. Sorry, Orava. Pre mňa jednoducho nie je dôležitá svadba ako taká, ale manželstvo, ktoré prichádza po nej.

Cez víkend sa mi stala táka nepríjemná vec. Počas toho, ako som telefonovala s mamou, som spadla do fontány a spadla som na zadok. Ayra videla mačku, potiahla ma a mňa zradila šmykľavá podrážka, keď som sa chcela zaprieť. Muselo to vyzerať komicky, no mne do smiechu nebolo. Mamke som zložila a sadla som si na lavičku. Naozaj som sa veľmi udrela a tak som sa rozplakala. Od bolesti, od hnevu a od všetkého, čo sa mi teraz deje.  

Vitaj 2020! Rok 2019 bol najrýchlejší rok môjho života. Bol to naozaj intenzívny a nie úplne jednoduchý rok. Bol to rok, v ktorom som veľa cestovala, veľa pracovala, cvičila, pribrala, schudla, zahorela aj vyhorela. Rok, v ktorom sa stratila a zároveň aj našla. Rok, ktorý ma naučil viac oddychovať a pripomenul mi cenu môjho zdravia a šťastia. No a hlavne – bol to rok, ktorý som celý prežila milovaná a zamilovaná.  Ako hovorím, bolo to naozaj intenzívne. Poďme si to zhrnúť! 

Je to už pár mesiacov, čo sme si domov priniesli šteniatko a ja som sa rozhodla napísať blog o tom, aké tieto mesiace vlastne boli. Mnohí ste sa ma na Ayru pýtali v spravách a tak som si povedala prečo nie, veď to bude aj pekná spomienka pre nás.