2024 mi dal veľa lekcií a nebol jednoduchý. Ale viete čo? Aj tak bol skvelý. Včera som si pozerala fotky a toľko krásnych chvíľ som zažila. Veľmi som vďačná za všetko Mám skvelú rodinku a tento rok som trávila viac času aj so starými rodičmi, budúci rok by som chcela ešte viac. Tiež by som chcela viac cestovať, možno požiadam o víza do Kanady? Som vďačná že sú tu a môžu spoznať to moje malé šidlo. Babka mi napísala všetky svoje recepty ako darček k mojej 30tke. Nemala som slov. A áno, 30. Aj to sa mi stalo minulý rok a menej už nechcem. Teo je skvelý. Minulý rok sme…

„Teo vidí bábätko.“ povedal mi jeden večer Teo. Keď som sa ho opýtala kde vidí bábätko, ukázal mi von z okna, na nebo. Nabehli mi zimomriavky a rozplakala som sa. V ten deň som totiž začala tušiť, že som o naše bábätko prišla. O niekoľko dní na to som začala krvácať. Opäť som potratila. Existuje stará legenda, ktorá hovorí o tom, že bábätká, ktoré sa potratia alebo zomrú príliš skoro, skôr než sa narodí, sú vlastne duše ľudí, ktorí odišli z tohto sveta nemilovaní. Ich duša sa nemohla posunúť ďalej, a preto prišli do lona vybranej ženy, kde zostali tak dlho, kým nenačerpali dostatok lásky. Ja som takto pomohla trom…

Keď sa Teo narodil, napísala som: Teo. Z lásky stvorený, jemne narodený. Veľa nás naučí.  Mám zimomriavky vždy, keď si na tieto vety spomeniem. Aká pravda! Rodičia by chceli Deti vychovávať, učiť a ukazovať im svet. A pritom je to naopak. Deti sú najlepší učitelia a ak si to dovolíte, môžete sa od nich veľa naučiť. Ukážu vám svoj krásny svet a navždy vás zmenia. Ďakujem 

Teo rastie. Príliš rýchlo. Ale niektoré veci sa zatiaľ nemenia. Pozrite tá ručička. Čítala som takú myšlienku: Pri deťoch nikdy neviete kedy niečo zažívate/robíte naposledy. Táto myšlienka prináša úľavu aj smútok. Od kedy sa narodil, dostal sa z brucha na moju hruď a tá je jeho bezpečným miestom. Väčšinu spánkou zaspáva a spí takto. Už rok a 9 mesiacov. Nevadí mi to. Oddýchnem si s ním a čím je väčší, tým viac si to užívam… Lebo nikdy neviem kedy to bude posledný krát.

30 a menej by som už nechcela. Dobre mi je takto. Mám skvelú rodinu, prácu, ktorá má baví, super ľudí okolo seba a sklerodermiu mám ja – nie ona mňa. Som šťastná a vďačná.

Keď je tvoj výhľad sivý, pridaj si trochu farby. ✨🎨 Ďakujem ti za toto dôležité pripomenutie Teo. Veď aj budúce maminy na kurze učím, že to ako vnímame realitu je vo veľkej miere na nás. Áno. Šťastie je rozhodnutie. Nemám za sebou jednoduché obdobie, ale to na Instagrame nevidno. Včera ráno sa mi vylilala do tašky voda. Taká drobnosť, ktorá sa dá jednoducho vyriešiť ale pre mňa to bola posledná bodka ja hovorím, že nič sa mi nedarí a nemôže normálne fungovať. A pritom to vlastne nie je pravda. Minimálne ten chlieb cez víkend bol perfektný. Ak chceme v živote viac radosti, je potrebné sa sústrediť na pekné, pozitívne veci.…

Rok a pol   Musím povedať, že každé obdobie ma s ním baví viac a viac. Vždy ma prekvapí, čo všetko už vie urobiť sám a rada ho sledujem keď sa sústredí. Komunikuje vo veľkom a dobre mu rozumiem. Milujem jeho zmysel pre humor, zvedavé oči aj nežnú stránku. Náročné začiatky sú už dávno zabudnuté a ja mám pri sebe malého parťáka na každý deň. A už viem, aké to je užívať si materstvo. Ďakujem za teba! Vyrástla som, učím sa a mením sa s tebou každý deň.

Náročné, ťažké nerovná sa zlé. Nevylučuje sa to s láskou a vďačnosťou za naše deti. Aj keď na konci dňa niekedy padáme od únavy, naše srdce je plné. Každé obdobie materstva prináša náročné aj krásne momenty. Občas jedno prevyšuje druhé a naopak. Obe sú dôležité, lebo budujú vzťah s dieťatkom, posilňujú nás aj učia. Hoci na Instagrame nájdete milión profilov neustále tiptop šťastných 24/7 supermám, v realite také nie sú. Aj mamky sú ľudia. Máme rôzne emócie aj potreby. Priznajme si to, čo cítime a skúsme si dopriať, čo potrebujeme. Ak je to na chvíľu zvoľniť alebo byť sama, nech. Vysvetlime a ukážme to našim deťom. Naučí ich to viac…

Tretia adventná si zaslúži trochu trblietok Okrem toho chystám sa na rande sama so sebou, nakúpiť ešte nejaké drobnosti do balíčkov a poflájať sa. Dobre mi padlo namaľovať sa a vyskúšať tieto nové očné tiene od @marykayczsk a aha! Je to paráda. Trochu bronzéru do zahybu oka, trblietavé tiene a maskara. Jasné, mohla by som aj linku ale nebol čas ani potreba. Tie tiene urobia parádu samé o sebe. A k tomu červený rúž. Za mňa ideálny vianočný makeup. Vykúzlite rýchlo, urobí to krásny efekt a vydrží celý večer. Ak si neviete vybrať odtieň berte tento môj – sparkling. Je pomerne neutrálny, ani teplý ani príliš studený. Bude sa hodiť…

Keď som mala čerstvé bábätko nebolo CUDZIEHO človeka, čo by sa neopýtal na kojenie. Predavačka v potravinách, poštárka a strop za mňa bola náhodná čašníčka v reštike keď mi odnášala tanier (na stretávke zo strednej). Tlak spoločnosti je na citlivú ženu po pôrode naozaj veľký a nepríjemný. Kojíte? Patrím do skupiny žien, ktoré môžu hrdo odpovedať ÁNO. Naozaj hrdo, lebo to nebolo jednoduché a nešlo to tak prirodzene ako som si myslela, že po domácom pôrode a nekonečnom bondingu pôjde. Vďaka podpore manžela, laktačnej a pediatričky sme to spolu s Teom dali. Počas prvých mesiacov som mala niekoľko kríz. Seriózne som 3x uvažovala, že prejdem na umelé. Ale môj syn…

Išli sme spolu do obchodu. Teo sa natiahol po kreditnej karte, ktorú som držala. Dala som mu ju do ruky a on sa nahol k termínu a zaplatil.  Myslela som si, že je to náhoda, ale nie. Od vtedy sa to zopakovalo pri každom platení. Neučila som ho to. Chodí so mnou do obchodu pravidelne a tak vidí, čo s kartou robím. A teraz pointa príbehu. Môžem milión krát čítať, ako deti nasávajú všetko sledovaním. Ale keď som to videla takto v praxi, odpálilo mi dekel . No a od vtedy rozmýšľam: Som mu dobrý príklad? Asi ako kedy. Ideálna určite nie som. Som len človek. Ale som rada, že ma vidí…

Teo si zatlieska. Postaví na seba 2 kocky a zatlieska si. Dočíta knihu, povie: ótovo a zatlieska si. Prejde pár krokov, spadne na ric a zatlieska si. A ty si si kedy naposledy zstlieskala? Som sa dnes zamyslela. Ďakujem Teo za tvoju múdrosť. Budem sa viac chváliť za každú malú aj veľkú vec, ktorú zvládnem. A ty, čo čítaš tieto riadky si to sľúb tiež. Pochváľ sa, odmeň sa, buď na seba hrdá. Verím, že každý deň máš za čo.

Keď sa Teo narodil, veľmi som zrýchlila. Nechcela som, ale bola to nová životná situácia. Veľká zodpovednosť. A moja silná túžba vrátiť môj život do „normálu“. Mať čas aj na seba. Plánovať. Pracovať. Postupne sa mi však podarilo rozlúčiť sa so starým životom. Prijať nový nomál a nájsť sa v chaose bežných dní veľa radosti. Mať menej očakávaní a snažiť sa neplánovať. Dopriať si čas. Byť tu a teraz. Spomaliť. Dobre mi je.  Tak naozaj.

Som žena. Milujem to. Po tehotenstve, pôrode a prvých mesiacoch materstva moje telo obdivujem ako nikdy predtým! A začala som ho tak naozaj ľúbiť. Až tak, že si po rokoch konečne hľadám cestu k môjmu cyklu. Tak naozaj. Spoznávam, ako sa počas mesiaca mením a už s tým nebojujem, som k sebe viac láskavá, menej náročná a napĺňam moje potreby. Moja menštruácia bola pre mňa dlhé roky utrpením a veru, jej návrat po pôrode ma nepoetešil. Bolestivá, silná. Čakala som, že bude iná. Rozhodla som sa, že bude lepšia. Menštruácia sa nezmenila, ale môj pohľad na ňu áno. Prijímam ju. Spomalím. Oddychujem. Robím si „moje dni“ naozaj mojimi dňami. Učím…

Dnes ho ľúbim všetkou láskou ktorú mám a viem, že zajtra v srdci nájdem ešte viac lásky. Už počas tehotenstva som ho ľúbila. Keď sa narodil išlo mi láskou explodovať srdce. Ako sa spoznávame láska rastie. Každý deň. Už navždy. Je to iná forma lásky. Ale viem, že je to najviac láskavá láska zo všetkých.

Náš vysnívaný Teo oslávil prvý rok. Napíšem len toľko, čo mu hovorím každý večer pred spaním: Ľúbim ťa. Vždy môžeš za mnou prísť a všetko mi povedať. Ďakujem, že môžem byť tvoja maminka a že sa od teba každý deň môžem učiť. Rastie z teba dobrý človek.

O chvíľu to bude rok, co sme sa prvý krát stretli, no poznali sme sa oveľa skôr. Verím, že bábätká si nás vyberajú za rodičov. Prídu nás doplniť, ukázať nám iný svet a veľmi veľa nás naučia. Naozaj veľmi veľa. Ale iba ak naozaj chceme. A ja som od začiatku chcela. Ak sa naplno otvoríte rešpektujucemu rodičovstvu, nie je to jednoduchá cesta. Ale o to krajšia. Ukážu sa vám aj tie najhlbšie skryté veci vo vašej duši, sprevádzať vás môže veľa búrlivých emócií a občas sa nebudete spoznávať. No vďaka tomu sa spoznáte ako nikdy predtým. Možno o sebe budete často pochybovať, budete mať často pocit zlyhania a občas vám…

Práve včera som si pochvaľovala spánok. A táto noc úplný opak. 🙈 No jo. Skoro ráno, keď som ho konečne presvedčila na spánok mi vyhŕkli slzy. A nemohla som zaspať. Hlavou mi išli tie blbé myšlienky: Mala sa viac snažiť. Mala som mu častejšie dať prsník. Mala som mu dať nurofen. Mala som ho viac hojdať. Mala som sa s ním prejsť. Mala som to zvládnuť lepšie. Nechcelo sa mi vstať a chodiť s ním po dome. Bola som nahnevaná a chcela som spať. Som vôbec dobrá mama? Môj muž vtedy išiel do práce. Celú noc tam bdel s nami a dovolím si tvrdiť, že mal z danej situácie miestami…

Hej čítala som nedávno takú myšlienku, že: Pred 5 rokmi si chcel to, čo máš dnes. Až mi nabehli zimomriavky, lebo u mňa to sedí do bodky. A úprimne, pred 5 rokmi som ukončila nefunkčný vzťah. Ani by mi nenapadlo, že môj sen o rodine sa tak skoro naplní. A nie „len“ to. Pred pár rokmi som túžila aj po práci na voľnej nohe. A snívala, že raz nájdem super muža, vezmeme sa a budeme žiť v našom dome. Všetko, čo som si pred pár rokmi snívala je dnes moja realita a ja za to nekonečne ďakujem. V živote je dôležité snívať, mať želania a ak túžime po zmene, urobiť…

Toto bol najkrajší deň môjho života. Teo mal jeden deň. Občas Spal, občas bol na prsníku a stále bol na mne. Môj vesmír sa v ten deň zastavil. Nikto nás neotravoval vizitami ani vyšetrením. Boli sme len my štyria. Nič som neriešila. Celý čas som sa pozerala na tie jeho malé ručičky, nožuľky, bucľatú tváričku a tmavé vlásky na mojej hrudi. Chcela som si navždy zapamätať to moje malé bábätko. Nemohla som uveriť, že je už s nami, myslela som si, že ja budem určite prenášať. Pôrod pred termínom ma prekvapil. Cítila som sa ako super žena a bola som veľmi hrdá na nás oboch. Krásne sme to zvládli. Doma.…

Dnes mám pre vás špeciálny článok, lebo ja – nešportovec, idem písať o behaní. Ale beh mám naozaj rada a chodím behávať pravidelne už roky. Okrem tehotenstva, to som sa bála, takže som beh vymenila za rýchlu chôdzu, no veľmi mi chýbal, a tak som rada, že “som späť v hre”.

Včera som nemala dobrý deň. Ale vďaka terapii sa dokážem na veci pozerať úplne inak. Sú to už 3 mesiace, čo celkom intenzívne chodím na sedenia a cítim veľkú zmenu v mojom prežívaní. Preto vás hneď v úvode chcem posmeliť, choďte. Zistite, čo pre vás terapia môže urobiť. Choďte na terapiu, nepotrebujete k tomu “psychiatrickú diagnózu”, choďte len tak, bude sa vám žiť lepšie. No a aby som nezabudla, chcem si tu spísať dôležité lekcie, ktoré ma o materstve naučila moja psychologička.

Ako sa mám? Každý deň inak. Budem úprimná. Nechcem sa sťažovať, skôr verím, že nie som sama a povzbudím tak iné čerstvé mamky, ktoré majú v dokonalom instasvete pocit, že sú samé a najhoršie mamky a nič nezvládajú. Tak ak si sa v tom našla, nie si sama – sme dve. 🙈

Po pôrode sa moje nároky na oblečenie zmenili. Dojčím a preto potrebujem oblečenie, ktoré mi túto prácu (áno, je to naozaj job 24/7) uľahčí. Už ma prestalo baviť dvíhať si tričko a preto som si kompletne vybavila šatník kojo friendly oblečením. Potrebovala som aj niečo na spanie a tak som využila zľavy na Astratexe, urobila som radosť sebe a prihodila som aj mäkký darček pre manžela pod stromček.  Pyžamká vám chcem ukázať, pretože si myslím, že sú naozaj super. Praktické a veľmi pekné. Žiadne infantilné mama košele.

Aké bude moje telo po pôrode? Nebudem vám klamať, mala som v tehotenstve obavy. S kilami navyše som nikdy nemala pozitívny vzťah a prekážalo mi, keď niekto počas tehotenstva poukázal na moje priberanie. Potom som porodila a realita ma milo prekvapila. Moje tehotenstvo mi týždeň po pôrode pripomínala už len linea negra, mierna diastáza a koža navyše. Takto je to dodnes.