Keď sa Teo narodil, napísala som: Teo. Z lásky stvorený, jemne narodený. Veľa nás naučí.  Mám zimomriavky vždy, keď si na tieto vety spomeniem. Aká pravda! Rodičia by chceli Deti vychovávať, učiť a ukazovať im svet. A pritom je to naopak. Deti sú najlepší učitelia a ak si to dovolíte, môžete sa od nich veľa naučiť. Ukážu vám svoj krásny svet a navždy vás zmenia. Ďakujem 

Teo rastie. Príliš rýchlo. Ale niektoré veci sa zatiaľ nemenia. Pozrite tá ručička. Čítala som takú myšlienku: Pri deťoch nikdy neviete kedy niečo zažívate/robíte naposledy. Táto myšlienka prináša úľavu aj smútok. Od kedy sa narodil, dostal sa z brucha na moju hruď a tá je jeho bezpečným miestom. Väčšinu spánkou zaspáva a spí takto. Už rok a 9 mesiacov. Nevadí mi to. Oddýchnem si s ním a čím je väčší, tým viac si to užívam… Lebo nikdy neviem kedy to bude posledný krát.

30 a menej by som už nechcela. Dobre mi je takto. Mám skvelú rodinu, prácu, ktorá má baví, super ľudí okolo seba a sklerodermiu mám ja – nie ona mňa. Som šťastná a vďačná.

Keď je tvoj výhľad sivý, pridaj si trochu farby. ✨🎨 Ďakujem ti za toto dôležité pripomenutie Teo. Veď aj budúce maminy na kurze učím, že to ako vnímame realitu je vo veľkej miere na nás. Áno. Šťastie je rozhodnutie. Nemám za sebou jednoduché obdobie, ale to na Instagrame nevidno. Včera ráno sa mi vylilala do tašky voda. Taká drobnosť, ktorá sa dá jednoducho vyriešiť ale pre mňa to bola posledná bodka ja hovorím, že nič sa mi nedarí a nemôže normálne fungovať. A pritom to vlastne nie je pravda. Minimálne ten chlieb cez víkend bol perfektný. Ak chceme v živote viac radosti, je potrebné sa sústrediť na pekné, pozitívne veci.…

Rok a pol   Musím povedať, že každé obdobie ma s ním baví viac a viac. Vždy ma prekvapí, čo všetko už vie urobiť sám a rada ho sledujem keď sa sústredí. Komunikuje vo veľkom a dobre mu rozumiem. Milujem jeho zmysel pre humor, zvedavé oči aj nežnú stránku. Náročné začiatky sú už dávno zabudnuté a ja mám pri sebe malého parťáka na každý deň. A už viem, aké to je užívať si materstvo. Ďakujem za teba! Vyrástla som, učím sa a mením sa s tebou každý deň.

Náročné, ťažké nerovná sa zlé. Nevylučuje sa to s láskou a vďačnosťou za naše deti. Aj keď na konci dňa niekedy padáme od únavy, naše srdce je plné. Každé obdobie materstva prináša náročné aj krásne momenty. Občas jedno prevyšuje druhé a naopak. Obe sú dôležité, lebo budujú vzťah s dieťatkom, posilňujú nás aj učia. Hoci na Instagrame nájdete milión profilov neustále tiptop šťastných 24/7 supermám, v realite také nie sú. Aj mamky sú ľudia. Máme rôzne emócie aj potreby. Priznajme si to, čo cítime a skúsme si dopriať, čo potrebujeme. Ak je to na chvíľu zvoľniť alebo byť sama, nech. Vysvetlime a ukážme to našim deťom. Naučí ich to viac…

Tretia adventná si zaslúži trochu trblietok Okrem toho chystám sa na rande sama so sebou, nakúpiť ešte nejaké drobnosti do balíčkov a poflájať sa. Dobre mi padlo namaľovať sa a vyskúšať tieto nové očné tiene od @marykayczsk a aha! Je to paráda. Trochu bronzéru do zahybu oka, trblietavé tiene a maskara. Jasné, mohla by som aj linku ale nebol čas ani potreba. Tie tiene urobia parádu samé o sebe. A k tomu červený rúž. Za mňa ideálny vianočný makeup. Vykúzlite rýchlo, urobí to krásny efekt a vydrží celý večer. Ak si neviete vybrať odtieň berte tento môj – sparkling. Je pomerne neutrálny, ani teplý ani príliš studený. Bude sa hodiť…

Keď som mala čerstvé bábätko nebolo CUDZIEHO človeka, čo by sa neopýtal na kojenie. Predavačka v potravinách, poštárka a strop za mňa bola náhodná čašníčka v reštike keď mi odnášala tanier (na stretávke zo strednej). Tlak spoločnosti je na citlivú ženu po pôrode naozaj veľký a nepríjemný. Kojíte? Patrím do skupiny žien, ktoré môžu hrdo odpovedať ÁNO. Naozaj hrdo, lebo to nebolo jednoduché a nešlo to tak prirodzene ako som si myslela, že po domácom pôrode a nekonečnom bondingu pôjde. Vďaka podpore manžela, laktačnej a pediatričky sme to spolu s Teom dali. Počas prvých mesiacov som mala niekoľko kríz. Seriózne som 3x uvažovala, že prejdem na umelé. Ale môj syn…

Išli sme spolu do obchodu. Teo sa natiahol po kreditnej karte, ktorú som držala. Dala som mu ju do ruky a on sa nahol k termínu a zaplatil.  Myslela som si, že je to náhoda, ale nie. Od vtedy sa to zopakovalo pri každom platení. Neučila som ho to. Chodí so mnou do obchodu pravidelne a tak vidí, čo s kartou robím. A teraz pointa príbehu. Môžem milión krát čítať, ako deti nasávajú všetko sledovaním. Ale keď som to videla takto v praxi, odpálilo mi dekel . No a od vtedy rozmýšľam: Som mu dobrý príklad? Asi ako kedy. Ideálna určite nie som. Som len človek. Ale som rada, že ma vidí…

Teo si zatlieska. Postaví na seba 2 kocky a zatlieska si. Dočíta knihu, povie: ótovo a zatlieska si. Prejde pár krokov, spadne na ric a zatlieska si. A ty si si kedy naposledy zstlieskala? Som sa dnes zamyslela. Ďakujem Teo za tvoju múdrosť. Budem sa viac chváliť za každú malú aj veľkú vec, ktorú zvládnem. A ty, čo čítaš tieto riadky si to sľúb tiež. Pochváľ sa, odmeň sa, buď na seba hrdá. Verím, že každý deň máš za čo.

Keď sa Teo narodil, veľmi som zrýchlila. Nechcela som, ale bola to nová životná situácia. Veľká zodpovednosť. A moja silná túžba vrátiť môj život do “normálu”. Mať čas aj na seba. Plánovať. Pracovať. Postupne sa mi však podarilo rozlúčiť sa so starým životom. Prijať nový nomál a nájsť sa v chaose bežných dní veľa radosti. Mať menej očakávaní a snažiť sa neplánovať. Dopriať si čas. Byť tu a teraz. Spomaliť. Dobre mi je.  Tak naozaj.

Som žena. Milujem to. Po tehotenstve, pôrode a prvých mesiacoch materstva moje telo obdivujem ako nikdy predtým! A začala som ho tak naozaj ľúbiť. Až tak, že si po rokoch konečne hľadám cestu k môjmu cyklu. Tak naozaj. Spoznávam, ako sa počas mesiaca mením a už s tým nebojujem, som k sebe viac láskavá, menej náročná a napĺňam moje potreby. Moja menštruácia bola pre mňa dlhé roky utrpením a veru, jej návrat po pôrode ma nepoetešil. Bolestivá, silná. Čakala som, že bude iná. Rozhodla som sa, že bude lepšia. Menštruácia sa nezmenila, ale môj pohľad na ňu áno. Prijímam ju. Spomalím. Oddychujem. Robím si “moje dni” naozaj mojimi dňami. Učím…

Dnes ho ľúbim všetkou láskou ktorú mám a viem, že zajtra v srdci nájdem ešte viac lásky. Už počas tehotenstva som ho ľúbila. Keď sa narodil išlo mi láskou explodovať srdce. Ako sa spoznávame láska rastie. Každý deň. Už navždy. Je to iná forma lásky. Ale viem, že je to najviac láskavá láska zo všetkých.

Náš vysnívaný Teo oslávil prvý rok. Napíšem len toľko, čo mu hovorím každý večer pred spaním: Ľúbim ťa. Vždy môžeš za mnou prísť a všetko mi povedať. Ďakujem, že môžem byť tvoja maminka a že sa od teba každý deň môžem učiť. Rastie z teba dobrý človek.