Štúdium na špecke špeciálnej prináša rôzne trampoty. Malé či veľké zástavy môjho rozumu.  A teda nové príbehy pre vás. A pretože ich radi čítate a tu sa vždy niečo deje, aj dnes vám takýto príbeh prinášam. Inak by tu po x-tom opakovaní toho istého len na inom predmete, bola nuda. Nuž čo už.

Dávno som vám nepísala o šťavnatých zážitkoch z môjho štúdia na špecke špeciálnej. Január na konci a s ním aj môj magisterský prvý semester. Tak čo máme na špecke nové? uhmm… Nič…   a presne o tom vám dnes napíšem.  Bude to tak trochu zo zákulisia a preto je tento článok venovaný všetkým odvážnym, ktorý by v budúcnosti chceli byť špeciálny…

A je to tu. Oficiálne som späť na palube. Zapísali sme sa. A mohli sme začať venovať jednej z najroztomilejších činností – tvorbe rozvrhu. Ešteže že sme mali k dispozícii prehľadný tabuľkový systém ais, tútorov a odporúčanú študijnú cestu. Ako to ale na špecke špeciálnej býva, aj relaxačnú tvorbu rozvrhu sprevádza pár… ehm… komplikácii… A tak sme zistili že aj keď si môžeme urobiť rozvrh tak si nemôžeme urobiť rozvrh.

Lesk a bieda študentka špecky špeicálnej. To je téma ktorú dnes opäť nakusneme a to rýchlim príbehom z minulého týždňa. Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami… Stalo sa čo sa nestalo. Jedno dievčatko jedného dňa chcelo potvrdiť a vrátiť onú slávnu návratku. Vstupenku do magického sveta špecky špeciálnej. Túto misiu ale sprevádzali isté komplikácie. No ako to v rozprávkach chodí, dobro nad zlom víťazí a tak aj dievčatku sa podarilo zdárne spečatiť dokument. A to vďaka dobrým vílam z lesa ŠO, vždy ochotným obratom pomôcť či radu nad zlato poskytnúť.

O mojom štúdiu ste už čítali nejaké tie šťavnaté či veľmi smutné príbehy. Niektoré moje zážitky zo štúdia by sa dali publikovať v časopisoch pre milovníkov nadprirodzených javov. Dnešný deň mi priniesol nový príbeh a mne jednoducho nedá nepodeliť sa s vami… Na špecke špeicálnej si môžete podať na druhý stupeň jednu z najdrahších elektronických prihlášok na Slovenku. 60€ za jediný odbor. Môžete aj nemusíte, iná ako táto možnosť ale ak chcete pokračovať nie je. To že vás určite ako pokračujúcich prijmú je Ficova istota! A tak ma neprijali.

Alebo o tom, ako chrániť osobné údaje na vysokej úrovni… Nie je tomu tak dávno, čo som si naposledy trieskala hlavu o stôl nad systémom na našej škole. Ok, netrieskala som si hlavu. Trieskala som do klávesnice a o všetkom, si budete môcť prečítať samozrejme po tom, ako školu dokončím. A je to tu zas. Opäť raz mi pozastavilo rozum aj ostatné životné funkcie. Život študenta je jednoducho plný otázok. Tá najčerstvejšia v mojom živote je pomerne hlboko filozofická: Kto som? Alebo numerologicky povedané: Ktoré číslo som?  Čo sa teda stalo? Zverejnili zoznam prijatých uchádzačov na webe. To ale nie je nič dramatické, Hana… Vravíte si… Aj ja som si to myslela.…