Hana.sk

Tento článok sa mi nepíše jednoducho, ale mám veľkú potrebu dať to von. Myslela som si, že o takomto čase budem hlásiť do sveta inú správu, ale Hanka mieni a život… No život neplynie podľa plánu… Prežívali ste so mnou prvé tehotenstvo, mnoho z vás prežívalo to isté ako ja. A tak nejak tuším, že ani v tejto téme nebudem sama. 1 zo 4 tehotenstiev končí stratou. Ak sa to nestalo vám, pravdepodobne poznáte ženu ktorej áno. Len o tom možno neviete, pretože vám to nepovedala. Možno o tom ani sama nevie, lebo o bábätko prišla príliš skoro a prežila to len ako zvláštnu omeškanú menštruáciu. Ale môj prípad to nie je, ja som o mojej dušičke vedela. Neviem prečo ale stále mi súvislosti s týmto mojim bábätkom ide na jazyk ženský rod, tak ju volám dušička.

Už pár mesiacov som cítila, že je na ďalšie dieťatko správny čas. Hoci môj rozum mal stále nejaké argumenty prečo nie, srdce ho nakoniec prehlasovalo. Tak ako pri mojom prvom tehotenstve, aj tento krát sa nám s manželom podarilo počať na prvý pokus. Patrím do skupiny žien, ktoré pomerne rýchlo vedia, že sú tehotné. Neviem to úplne vysvetliť, je to asi intuícia v kombinácii s tým, že poznám svoje telo a viem, že niečo je inak.

A aby to neznelo úplne ezo, tak ja mám ešte pred tehotenským testom skoré príznaky.

Viem presne, kedy dochádza k hniezdeniu, lebo aj pri prvom tehotenstve aj teraz som cítila výrazné pichnutie a následne som ľahko zašpinila. Poznám svoj cyklus a tak som si hneď všimla, že chýba PMS, cítim sa psychicky až podozrivo dobre. Aj tento krát som mala veľmi citlivé prsia. A taká moja príznaková špecialita je zrnenie pred očami. Postupne sa pridali sa aj z prvého tehotenstva už známe nočné bolesti v podbrušku a ja som nepochybovala o tom, že som tehotná.

Prvé tehotenské testy (áno, množné číslo) ukázali slabú druhú čiarku ale bola tam (videl ju aj manžel, takže nie som blázon) a ja som sa tešila a dúfala som, že s každým testom bude čiarka silnejšia. Ale ono ani nie. Pár dni sa ukazovali nejaké diskutabilné čiarky a potom som dostala od manžela príkazom prestať sa testovať. Mala som z toho rôzne pocity. Bola som zvedavá, napätá aj poriadne zmätená. Tak som alebo nie som tehotná? Vydržala som to 3 dni. Menštruácia stále meškala, ale ja som zrazu vedela, že dušička odišla. Ako? Neviem, prestala som mať príznaky a odišiel aj ten pocit. Ťažké vysvetliť. Počas meškania menštruácie som si urobila ešte niekoľko testov (každý deň jeden, až taký psychopat nie som) ale už boli bez čiarok. Tak nejak som dúfala, že sa stane zázrak a bude tam čiarka ako delo ale vo vnútri som vedela, že už nebude. Že je preč.

Menštruácia mi meškala 3 týždne. A potom prišla. Taká zvláštna bola.

4 dni som mala špinenie s krvnými zrazeninami. Divné to bolo a bolestivé veľmi. Bolesti chodili vo vlnách a pripomínalo mi to slabé kontrakcie. Najprv som sa snažila dýchať tak, ako sa učíme na hypnopôrode ale potom som to vzdala a začala si dávať tabletky od bolesti. Myslím, že mi pomohla v čistení vag. náparka, lebo po nej sa špinenie začalo meniť na krvácanie a viac pripomínalo menštruáciu, hoci bolo to iné. Vtedy som volala lekárovi a dohodli sme sa že prídem na ultrazvuk. Prišla som až za niekoľko dní, takmer konci krvácania. (Celé to špinenie + krvácanie trvalo 10 dní). Pán doktor iného povedal aj to, že všetko je v poriadku. Diskutabilné ale silné slová. Zvláštne ma zasiahli. A vlastne mal pravdu, hoci sa mi nechcelo súhlasiť. Niekedy život prinesie náročné situácie, no na konci vždy zistíme, že všetko je ako má. Všetko je v poriadku.

Snažila som sa to brať hrdinsky, lebo to som ja “silná žena” a veď to bol len začiatok tehotenstva a bla bla bla. Prázdne reči vypĺňali vzduch u nás doma. Ženy, nemusíte byť hrdinky. Je jedno kedy prídete o svoje bábätko, dovoľte si trúchliť. Keď sa ma na flylfite trénerka opýtala, že si všimla že som slabá a či som nedostala menštruáciu, rozplakala som sa. Vyhŕklo to a nevedela som zastaviť, všetko šlo von. A veľmi dobre mi to padlo. Pustila som emócie. Nasledujúce dni som často plakala, hoci snažila som sa skrývať to do vankúša alebo v sprche, aby ma Teo nevidel. Nie vždy to šlo skryť, ale vysvetľovala som mu to. Bolo to ako malé šestonedelie. Mala som veľkú potrebu povedať o tom mojej mamke a ona! ona sadla do auta a prišla ma pomojkať.

K môjmu plaču prispela aj kríza v dojčení, ktorú sme s Teom mali. Buď to bolo spôsobené hormonálnou zmenou, alebo to jednoducho takto prišlo (veľmi zlé načasovanie), Teo začal odmietať mliečko. Keď som mu ho ponúkla, on že nie. Keď sa prišiel pritúliť a prisal sa na dve sekundy, hneď sa odpojil a že nie. Uspávala som ho v nosiči aj večer a dojčil sa len nad ránom. Musela som si mlieko odsávať, lebo sa mi začínal zápal prsníka. Priznám sa, že som sa už predtým pohrávala s myšlienkou odstavenia a keby to nebolo v takomto čase, pravdepodobne by som túto krízu využila na to. Ale nakoľko som prišla o dušičku, odmietanie od Tejka bolo veľmi zraňujúce a mala som pocit, že strácam aj jeho. Veľa som plakala. Po 3 dňoch sa toto zázračne samé upravilo a Teo si opäť chodí na mliečko k mamke rád.

Tak to je môj príbeh.

Nebolo to jednoduché obdobie ale veľa dalo mi veľa pokory a dôvery v prirodzený proces. Na konci som vďačná za to, že som celú stratu zvládla doma a nebolo potrebné ísť do nemocnice. Som vďačná, že mám okolo seba podporujúce ženy. Moja pôrodná asistentka je už členom našej rodiny a vidím veľký zmysel v jej práci. Aj teraz mi bola oporou. Toto je úplne iný vzťah a iná starostlivosť akú vám žiaden lekár jednoducho nedá. A už sa teším, keď budeme spolu opäť v radosti vítať nový život. Som vďačná za objatie mojej maminky. Lebo je jedno aká som stará, objatie maminky zahojí všetky boľačky. Za laktačnú, ktorá vždy poradí a aj za moje kamarátky, ktoré ma vypočuli.

A samozrejme som vďačná za teba dušička, priniesla si mi niekoľko dní veľkej radosti, keď som pozorovala zmeny môjho tela cítila tvoju prítomnosť. Navždy ťa budem ľúbiť a raz si ťa pomojkám za oblakmi.

Budeme sa znova pokúšať o bábätko? Táto dilema nasledovala po strate. Ale život to vyriešil za mňa. Momentálne beriem lieky, ktoré môžu byť pre bábätko poškodzujúce. Užívam si môjho Tea, viac športujem a viac pracujem. Občas rozmýšľam nad tým, či to nebolo znamenie a úprimne mám trochu obavy skúsiť to znova. Vždy som sa však videla ako mamka vo väčšej rodine. Tak teda čakám na to, kedy srdce opäť prehlasuje rozum…