Hana.sk

Zdá sa, že som niekoľkým z vás spôsobila ľahký infarkt, keď ste videli môjho 8-mesačného syna jesť wafle. Tak vám chcem, mamky, pripomenúť, že tak, ako vo všetkom v živote, ani pri príkrmoch neexistuje jediná správna cesta. Vo svete sú rôzne mamky, s rôznym spôsobom a ja verím, že sa raz naučíme toto všetko bez komentára rešpektovať. Nuž, ale tým z vás, ktoré sú len úprimne zvedavé, prezradím, ako som na “príkrmy” šla s Teom.

Mám to šťastie, že dojčenie u nás funguje, a preto nemám žiaden tlak prejsť čo najskôr na inú stravu. To Teovi dáva priestor objavovať a ochutnávať.

Food before one is just for fun.

Koncom 5. mesiaca začal mať Teo o jedlo veľký záujem. Vždy mi bola sympatická metóda blw (Baby Led Weaning) a tou sme aj začali. Tvrdú zeleninu mu urobím na pare alebo upravím vo fritéze tak, aby ju vedel držať a mohol jesť. Mäkkú zeleninu a ovocie neriešim, dám mu kúsok. Inak, studená mäkká zelenina je výborná, keď idú zuby.

Neriešila som žiadne tabuľky, skôr tak pocitovo som začala tým, čo sa dá vypestovať u nás, a postupne som rozšírila ponuku. Neriešim ani 3 dni na jednu potravinu, ak by mal Teo reakciu, pôjdem na to po pamäti. O jeho imunitu sa dostatočne stará pes. 🤭

Nejdeme len blw, dávam mu ochutnať aj lyžičkou. Kaše a mixované jedlo z obchodu. Áno, taká som hnida lenivá 😂. Ale mne sa pre pár lyžičiek, ktoré zje, fakt a úprimne nechce nič variť a mixovať. Takto má možnosť ochutnať rôzne chute (minule mal takéto detské lasagne, wau!).

Dávam mu ochutnať moje jedlo, ako napríklad kontroverzné wafle. Pri varení na to myslím. Napríklad, keď nám, dospelákom, robím na večeru kašu, nedám cukor, keď robím ryžu, nesolím atď. Samozrejme, rozumne, nedávam mu všetko moje. No ja mám rada rôzne rizotá, cestoviny, zeleninu a na mojom tanieri takmer vždy niečo nájdem, čo môže ochutnať. A ak nie, lebo áno, ja sa občas stravujem ako odpadkový kôš, dám mu do ruky napríklad detskú chrumku.

Teo ešte nemá jedálniček, no každé jeho bdelé okno mu niečo dám na ochutnanie. Občas ma prekvapí, koľko zje, občas si dá len trochu a občas sa hrá.

Nemám záujem ho naháňať s lyžičkou ani do neho napchať celú porciu, len aby sa nezvýšilo.

Mojím cieľom je nekomplikovať si príkrmom život. Chcem, aby mal jedlo rád a mal s ním pozitívny vzťah. Aby jedlo nebola povinnosť, ale radosť.

Príkrm vnímam ako niečo extra k materskému mlieku. Teo má mlieko veľmi rád a sám si ho aj vypýta. Alebo uloví, ako na fotke… Viem, že príde čas, keď sám pochopí, že jedlo ho vie nasýtiť a moje mlieko už nebude (toľko) potrebovať.

Je môj prístup ideálny? Pre vás možno nie, pre nás určite áno. Mamky, robte ako cítite.