Tak som si ho naučila… a je mu tak najlepšie!

„Tak si si ho naučila…“ Bolo mi dnes povedané. A viete čo? Tak mi treba a dobre mi tak! ☺️ Alebo teda presnejšie: Tak mu treba a dobre mu tak! ❤️

Teo je kontaktné bábätko a ja to rešpektujem. Nosí sa rád, zo šatky už zvedavo pozerá okolo a cez deň si v nej spokojne spinká. Jasné, občas by som si želala, aby namiesto spánku v pohybe na mne, spal v postieľke a ja by som mohla napríklad… No hocičo. Vyložiť nohy a v tichu vypiť kávu by som si vybrala teraz. Ale aj to raz bude a potom mi bude toto nosiace tuľkanie veľmi chýbať. Keď bude starší, budem s láskou spomínať na nosenie. A on si nosenie pravdepodobne pamätať nebude, ale určite bude vedieť, že mama je pri ňom vždy, keď potrebuje.

Nemám silu vysvetľovať, čo všetko sa dá dvojmesačné bábätko „naučiť“ a čo nie. Želám si len, aby naša generácia rodičov tak, ako teraz rešpektuje potreby svojich detí, bude rešpektovať svoje deti a ich spôsob rodičovania budúcnosti. ✨

Joj a na záver… Netvrdím že všetci musia svoje deti nosiť. Ja rešpektujem, že to máte inak a tak je to v poriadku. Lebo každá mama je šitá na mieru pre svoje bábätko.

Niekedy mám chuť žiadať si o eTA víza a odísť do Kanady. Aj s malým samozrejme.