Moje potraty v prvom trimestri a biochemické tehotenstvo

“Teo vidí bábätko.” povedal mi jeden večer Teo. Keď som sa ho opýtala kde vidí bábätko, ukázal mi von z okna, na nebo. Nabehli mi zimomriavky a rozplakala som sa. V ten deň som totiž začala tušiť, že som o naše bábätko prišla. O niekoľko dní na to som začala krvácať. Opäť som potratila. Existuje stará legenda, ktorá hovorí o tom, že bábätká, ktoré sa potratia alebo zomrú príliš skoro, skôr než sa narodí, sú vlastne duše ľudí, ktorí odišli z tohto sveta nemilovaní. Ich duša sa nemohla posunúť ďalej, a preto prišli do lona vybranej ženy, kde zostali tak dlho, kým nenačerpali dostatok lásky. Ja som takto pomohla trom dušičkám.

Bola som tehotná, ale už nie som. Aj takáto môže byť cesta za bábätkom. Tento rok (2024) bol pre mňa plný náročných skúšok – zažila som dva potraty a jedno biochemické tehotenstvo. V tomto videu sa s vami delím o svoj príbeh, aby som ukázala, že v tom nie ste samy. Ak si práve prechádzate stratou alebo hľadáte podporu, verím, že vám môj príbeh prinesie útechu a pocit, že v tom nie ste samé. Spoločne môžeme hovoriť o témach, ktoré sú často tiché, no nesmierne dôležité.

Viem, že nie som jediná žena, ktorá toto zažíva. Potraty sú súčasťou cesty za bábätkom, ale je to tabu téma, o ktorej sa veľmi málo hovorí. A keď o nej chcete s niekým hovoriť, ľudia nedokážu na to správne reagovať. Keď som prechádzala potratom, bola som veľmi rada, že som našla zahraničné videá s príbehmi žien. Dávalo mi to pocit, že všetky tie emócie, ktoré zažívam, sú úplne normálne. A tak som sa rozhodla natočiť aj ja takéto video so svojím príbehom, aby som verila, že tam niekde je aspoň jedna žena, ktorej to pomôže, okrem mňa. Pretože zdieľanie pomáha aj mne.

Toto je môj príbeh, súčasť cesty za naším druhým dieťatkom. Toto sa veľmi ťažko natáča. Vždy som chcela mať deti po sebe, s malým vekovým rozdielom, myslela som si, že je to dôležité pre ich vzájomný vzťah. Ale začala som sa cítiť pripravená na druhé dieťatko až keď mal náš syn rok a pol. Mali sme také super harmonické obdobie, a tak sme si s manželom povedali, že prečo nie, poďme to skúsiť.

A ja som žena, ako som zistila, ktorá dokáže veľmi ľahko a rýchlo otehotnieť. Bolo to tak aj s naším synom a aj s týmto januárovým počatím. Počali sme na prvý cyklus a hoci som mala zvláštne tehotenské testy s veľmi svetlými čiarkami, bola som z toho trošku nervózna. Zároveň som však mala aj nejaké tehotenské príznaky, a tak som verila, že to bude fajn. Nedostala som sa však na vyšetrenie k môjmu gynekológovi, pretože vtedy boli rôzne dovolenky. A jedného dňa som vedela, že už nie som tehotná, mal to veľmi zvláštny pocit. Neskôr, keď som to zdieľala aj na svojich sociálnych sieťach, veľké množstvo žien mi napísalo, že tiež zažili podobný pocit. Z minúty na minútu, ráno sa zobudíte a jednoducho viete, že už nie ste tehotné. Ten pocit prázdnoty je veľmi zúfalý. Neviem presne, v ktorom týždni skončilo toto tehotenstvo, ale bol to nejaký siedmy alebo ôsmy týždeň.

K gynekológovi som sa dostala až vtedy, keď som začala krvácať, a tam sme už iba zhodnotili, že maternica sa čistí a že môžeme skúsiť to znova. Vtedy som si nevedela spracovať svoje pocity, pretože som mala presne tie reči, že je dobre, že sa to stalo skôr, než neskôr, že to znamená, že niečo nebolo v poriadku, a podobne. Tieto reči sú však prázdne a iba potláčajú emócie. Cítila som, že keď som potratila tak skoro, nemám právo truchliť. Tento pocit nebol správny. Neskôr som si dovolila byť smutná, dovolila som si plakať a plakala som veľa.

Reakcia na potrat bola hormonálna zmena. Môj synček sa začal odmietať dojčiť, hovoril “nie” a tri dni sa prisal a potom sa odtiahol. Povedal “mama, nie”. Úprimne, keby to spravil teraz, odstavil by som ho od dojčenia, pretože už by som chcela. Ale vtedy to pre mňa bola ešte väčšia rana, a veľa som plakala. Ten potrat bol fyzicky asi ako malý pôrod. Naozaj som mala v pravidelných vlnách bolesti, krvácanie so zrazeninami. Bolo to ako dlhšia a silnejšia menštruácia. Čím skôr v tehotenstve potratíte, tým je ten proces strácania jednoduchší.

Po tejto skúsenosti som sa dlho necítila pripravená skúsiť to znova, ale vo mne bol hlodák, že čas sa kráti a malý vekový rozdiel už nebude. Naučilo ma to pustiť predstavu, ktorú som mala. Tá situácia ma naučila zmieriť sa s tým, že netuším, aký vekový rozdiel budú mať naše deti, a či vôbec budeme mať ďalšie dieťa. K tomu zmiereniu mi pomohol aj rituál, ktorý som absolvovala s kamarátkou. Bolo to veľmi fajn. Na záhrade som zakopala kamienok ako symbol rozlúčky s bábätkom, a veľmi mi to pomohlo celú situáciu pustiť. Nepoviem, že to bolo ako hodiť to za hlavu, ale jednoducho som sa rozhodla, že to nechám v minulosti a sústredím sa viac na prítomnosť.

Dlho som nechcela byť tehotná, no prišlo leto a rozhodla som sa, že v lete sa mi nehodí mať prvý trimester, pretože sme chceli ísť na dovolenku. Veľmi som sa tešila, pretože som nebola pri mori už dlhé roky. Keď sme sa vrátili z dovolenky v auguste, rozhodla som sa, že by možno bolo fajn skúsiť to znova. Podarilo sa mi otehotnieť na druhý cyklus, ale v auguste sme už asi prešli plodnými dňami. Teraz spätne viem, že sme to netrafili na prvý cyklus, ale ten ďalší mesiac sa mi podarilo otehotnieť znova.

Bohužiaľ, skončilo to ako biochemické tehotenstvo. Biochemické tehotenstvo je strata, ale vo veľmi skorom týždni. Je to niečo, čo zažije úplne každá žena, ale niektoré ani nevedia, že to zažili, pretože menštruácia vám mešká deň-dva, alebo vôbec. Na to, že ste boli tehotná, prídete len vďaka tomu, že dnes máme citlivé tehotenské testy, ktoré sa dajú použiť v deň meškania menštruácie alebo aj deň pred ňou.

A tak som zistila, že som tehotná priamo na naše výročie. Veľmi som sa z toho tešila, ale o dva dni na to som začala krvácať, a bolo po všetkom. Môžem vám povedať, že každá strata je zdrvujúca, a aj biochemické tehotenstvo je veľmi nepríjemné a psychicky náročné.

Ak sa na to bábätko tešíte a ste si ho želali, ja som človek, ktorý sa nedokáže netešiť, keď mám pozitívny tehotenský test. Proste to nejde. Takže som to opäť oplakala. Ale keďže som mala iba jeden pozitívny test a o dva dni prišla menštruácia, medzitým som sa netestovala. Myslela som si, že to bol možno len chybný test, ale aj tak som bola veľmi smutná. Potom som si povedala, že skúsime to na ďalší cyklus.

A čo sa stalo? Opäť som otehotnela. Mala som pozitívne testy, ale nebol to len slabý duch na teste. Bola tam normálna viditeľná čiarka, ale tá druhá nikdy nestmavla. Pamätám si, že keď som bola tehotná so synom, testy ukazovali silné čiarky. Zavolala som gynekológovi, ale dohodli sme sa, že to necháme na prírodu. Dohodli sme sa, že to necháme na prírodu, a gynekológ mi dal termín ultrazvuku v ôsmom týždni, keď by už malo byť bábätko vidieť. Súhlasila som s tým, nechcela som užívať lieky na udržanie tehotenstva, a pokiaľ by bolo bábätko poškodené, nemalo by zmysel tehotenstvo udržiavať.

Nechali sme to na prírodu. A v siedmom týždni, pár dní pred ultrazvukom, som začala krvácať. Už pár dní predtým, než som začala krvácať, som si ráno povedala, že už nie som tehotná. Tehotenské príznaky, ktoré som mala, zmizli. To bol najväčší signál, že niečo nie je v poriadku. Keď som dojčila, bolestivé a citlivé bradavky boli najsilnejším príznakom tehotenstva. No aj to sa cez noc zmenilo. A ja som vedela, že je to koniec. O pár dní na to som začala krvácať. Bol to veľmi zlý pocit, keď sa vám vytratia všetky príznaky a viete, že to nie je dobré.

A tak som šla na kontrolu, aby sa uistili, že mám vyčistenú maternicu. Bola som veľmi nešťastná, plakala som. A to biochemické tehotenstvo mi pripadalo ako menštruácia so zrazeninami, ale bola to aj tak veľmi bolestivá skúsenosť. Tieto potraty sa často opisujú ako niečo medzi menštruáciou a pôrodom. Myslím, že to sedí, čo sa týka bolestivosti a krvácania, ktoré je silnejšie než pri menštruácii. Ale bolesti sú iné, ako pri menštruačných kŕčoch. Určite to môže potvrdiť každá žena, ktorá týmto prešla.

To sú moje príbehy z roka 2024. Zatiaľ som nebola na žiadnych špeciálnych testoch, ale keď budem znova tehotná, dúfam, že to bude úspešné. Neviem, či sa mi chce znovu prechádzať týmto procesom, pretože je to psychicky veľmi náročné. Ale možno pôjdem na krvné testy. Verím, že ďalšie tehotenstvo už bude úspešné, aj keď ešte neviem, ako to bude. Lekár mi povedal, že to môže byť aj tým, že stále dojčím, ale keď sa porozprávate s laktačnou poradkyňou, zistíte, že dojčenie by nemalo mať vplyv na tehotenstvo.

Ale ak je tehotenstvo rizikové, môže byť lepšie prestať dojčiť, pretože dojčenie môže mať vplyv na tehotenstvo.

Pri zdravom tehotenstve by dojčenie nemalo robiť problém. Čiže to je otázne, nad tým uvažujem, či už môjho synčeka odstaviť, aj skrz to, že sa mi už ani nechce dojčiť. Snažím sa ho postupne naozaj odstaviť. Čo som sa dočítala na internete a čo mi povedal aj pán doktor, najčastejšie tieto skore potraty, napríklad v siedmom týždni, sú spôsobené genetikou, že bábätko je poškodené a niečo nebolo v poriadku s plodom. Pre mňa to nie je len embryo alebo plod, pre mňa je to proste bábätko, ktoré bolo choré a niečo nebolo v poriadku. Je to smola žien, ktoré dokážu veľmi ľahko otehotnieť, ale nie je to prípad každej ženy. Väčšinou je to tak, že ženy, ktoré rýchlo a ľahko otehotnejú, ako ja, majú tendenciu uhniezdiť aj vajíčka, ktoré by bežne telo neuhniezdilo, lebo nie sú úplne zdravé. Ale časom, keď bábätko nie je životaschopné, potratí sa veľmi skoro.

Mám autoimunitné ochorenie, čo môže byť tiež dôvod, ale keďže moje prvé tehotenstvo bolo úplne v poriadku a moje autoimúnne ochorenie je teraz v útlme, asi to bude skôr tou genetikou a tým, že sme starší. Ja mám po 30, manžel má pred 40, takže pravdepodobne to bude niečo takéto. Ak sa to zopakuje, určite vyhľadám pomoc, možno v reprodukčnom centre, aby sme zistili, prečo sa to deje.

Momentálne cvičím hormonálnu jógu a začala som užívať kvapky Gynex, ktoré by mali pomôcť vybalansovať hormóny. Verím, že je to dôležité po potrate a uvidíme, čo bude. Dúfam, že táto smola ostane v roku 2024 a nasledujúci rok nás čaká krajší príbeh. Ak to tak bude, určite vás o tom budem informovať.

Plač je úplne normálny, pretože hormóny po potrate skáču, podobne ako po pôrode. Je úplne normálne, že sa vám chce veľmi veľa plakať, lebo plač pomáha vyplaviť nadbytočné hormóny. Samozrejme, situácia je veľmi smutná a zdrcujúca. Je jedno, v ktorom týždni tehotenstva ste boli, keď ste potratili. Je to smutné bez ohľadu na to, či to bolo v šiestom týždni, biochemické tehotenstvo alebo koniec prvého trimestra. Každý potrat je ťažký.

Vypočujte si môj príbeh:

Môj príbeh si môžeš vypočuť aj ako podcast: