Máme šteniatko stafforda! Aké boli prvé mesiace s našou Ayrou?

Je to už pár mesiacov, čo sme si domov priniesli šteniatko a ja som sa rozhodla napísať blog o tom, aké tieto mesiace vlastne boli. Mnohí ste sa ma na Ayru pýtali v spravách a tak som si povedala prečo nie, veď to bude aj pekná spomienka pre nás. 

Aké je Ayra plemeno?

Naša Ayra je šteniatko Amerického staffordšírskeho teriéra, skrátene amstaff.  Aj keď si väčšina ľudí myslí, že americký staffordšírky teriér je bojové a teda agresívne plemeno – opak je pravdou. Stafford je výborne plemeno do rodiny, vhodné k deťom. Svoju rodinu milujú a chránia.

Staffordy sú veľmi inteligentné a teda sa naozaj rýchlo učia. Dobre si pamätajú ako povely, tak aj tresty – čo je tak trochu dvojsečná zbraň a treba na to pri výcviku pamätať. Sú vhodné do bytu a aj pre srsť sa odporúčajú sa chovať vo vnútri, v teple. Nemajú radi samotu. Majú radi aktívny pohyb, no vedia aj poriadne leňošiť. Vybrali sme si fenku, pretože tie sú viac submisívne, majú menšie ego a ľahšie sa tak trénujú. Musím povedať, že popis plemena na Ayru naozaj sedí.

Čo vám v článkoch o staffordoch nikto neprezradí, ale ja áno… a rozhodne by ste to pred kúpou mali zvážiť….. je, že extrémne prdia (to čo robí Ayra je naozaj toxické, nepomohlo ani zmeniť granule) a už malé šteniatka chrápu ako starý, tučný muž. Majú radi svoje pohodlíčko a maznanie si vedia poriadne užiť a aj vypýtať, keď zatúžia.  Vedia sa kvalitne uraziť, na všetko majú názor, sú uhundrané a mám pocit že Ayra dokáže používať aj mimiku. 😀 Navyše výborne komunikujú, a občas mám pocit, že sa snaží rozprávať! Veľa sa pri nich nasmejete a sľubujem, že so staffordom zažijete kopec srandy. Za mňa bolo toto plemeno skvelá voľba!

Plemeno sme zvolili hlavne pre milujúcu povahu, inteligenciu, veľkosť vhodnú do bytu a tiež preto, že sa nám tie malé potkany do bytu proste nepáčia 😀

Aké boli prvé týždne s Ayrou?

Po niekoľkých telefonátoch na inzeráty sme našli Ayru. Ayra je stafford modrej farby (sivá) a na hrudi má biely fľak. Oči má tiež zaujímavé, svetlé, sivo-hnedé. Keď sme si Ayru vzali, mala už 3 mesiace a takmer 7kg. (dnes, v 7. mesiaci má cez 20kg). Hneď po príchode domov sme sa ozvali veterinárke (moja kamoška), ktorá šteniatko vyšetrila, začipovala, odčervila a zaočkovala. A zamilovala. 😀

Fun fact: meno Ayra som len tak strelila ešte v aute, cestou do Košíc. Doma sme si potom každý napísal 3 mená, ktoré sa nám páčia. Nakoniec sme aj tak ostali pri Ayre.

Keď sme ju niesli v aute veľmi som sa tešila a zároveň som sa sama seba pýtala: Čo teraz?! Bola pred nami veľká zmena. Prvé dni som mala asi materinské pudy alebo čo a v noci som takmer nespala, lebo som sa bála, že Ayra nám zomrie – neviem prečo by mala zomrieť, ale bála som sa. Často som sa budila a kontrolovala či dýcha.

Aj pre Ayru to celé bola veľká zmena, z dvora prišla do mesta. No je to šikovnica a na život v byte si zvykla veľmi rýchlo. Máme to šťastie, že sme ju mohli nosiť do práce so sebou a tak nebola nikdy dlho sama doma. Teraz pracujem z domu, takže Ayra stále nie je veľa sama, ja tiež nie som vďaka nej sama a spolu si tu bačujeme. Snažím sa ju ale nechávať doma samu na hodinku – dve, keď je na to príležitosť, aby si zvykla. Zatiaľ nič veľké nezničila.

Na čom si ale rada zgustne sú ponožky. Zje ich. Celé… A o tom, čo robiť keď pes zje ponožku vám napíšem nabudúce – je dôležité o to napísať pre všetkých, ktorí to budú hľadať. My sme to tiež googlili a teraz sme ponožkový machri.

Ako najväčší challenge sa mi vždy zdalo naučiť psíka hygiene. Ale teraz, keď to už máme zvládnuté mi to nepríde hrozné. Mirko Ayru naučil povel “kakám” a Ayra sa tak na povel vyciká alebo vykaká. Bolo dosť dôležité ju to naučiť, lebo ona rýchlo zabudne na čo sme vonku 😀 oceňujem to najmä vtedy, keď sa ponáhľam.

Okolo 5. mesiaca sa Ayra začala sama pýtať von. Spočiatku sme jej signálom nechápali ale len čo sme sa naladili na jej vlnu, s hygienou nemáme problém. Dnes Ayra vydrží aj keď má hnačku v noci, zobudí nás a neurobí to doma. Je skvelá! Dovtedy samozrejme nejaké mláčky urobila, a v práci aj kôpky. Chodila tlačiť za tlačiareň 😀

Prvé týždne som ju venčila naozaj často, keď sa zobudila a vždy po jedle a pití. Nevedela som odhadnúť jej potreby. Super však bolo, že takmer od začiatku spala celú noc bez venčenia. Ayra má rada svoj domov a svoj režim, ktorý si vlastne sama nastavila. A vždy po 7 večer už zalomí a spí do rána. Ranné vtáča naozaj nie je. Rada si pospí dlhšie – nesťažujem sa.

Miluje modrý chlpatý vankúš, na ktorom spí od šteniatka. A keď sme pri spánku, tak môj názor “pes do postele nepatrí” som zrušila hneď prvú noc. Ayra dodnes spí s nami a vôbec mi to nevadí. Vieme, že potrebuje kontakt. Keď bola menšia, aspoň neplakala za mamou a aj teraz keď je už veľká spí pri našich nohách. Má aj svoj koterec, ale vždy prikvitne do postele.

Je na nezaplatenie, keď ráno príde hore k nám a oblizuje nás od radosti. A keď nás chvíľu nevidí, vždy sa veľmi teší keď sa vrátime a ide nás doslova zjesť. Dáva nám toľko lásky.

Ayra bola veľká zmena pre náš život, ale ja to vnímam veľmi pozitívne. Pomohla mi. Od kedy ju máme tak sa chodím prechádzať do dažďa a vôbec mi to nevadí. (Predtým som sa snažila nevychádzať) Vďaka nej som takmer každý deň v lese a úplne každý deň mám dlhé prechádzky. Vždy mi to vyčistí hlavu a pomôže utriediť myšlienky. Nehovoriac o tom, že sa pri chodení výborne chudne 😀

Ayra ma zbavila depresie, s ktorou som bojovala niekoľko mesiacov a opäť sa cítim veľmi šťastná. Už vôbec nemávam záchvaty paniky. Poskočí mi srdiečko vždy, keď ma volá aby som prestala pracovať a prišla ju mojkať  alebo sa pošaliť. A najväčšia zmena pre mňa je, že sa už sama nebojím. A od kedy je Ayra pri mne, a ja spím v byte sama – kľudne spím po tme a nepotrebujem mať nočnú lampičku.

Ďakujeme ti Ayra, že si z našej dvojice urovila svorku.

 

Ps.: Ak chcete vedieť, ako sa Ayra má, môžete ju sledovať aj na Instagrame ako @ayrotastic_life