Ako sa mám?

Ako sa mám? Každý deň inak. Budem úprimná. Nechcem sa sťažovať, skôr verím, že nie som sama a povzbudím tak iné čerstvé mamky, ktoré majú v dokonalom instasvete pocit, že sú samé a najhoršie mamky a nič nezvládajú. Tak ak si sa v tom našla, nie si sama – sme dve. 🙈 Ja som celý život chcela deti a dokonca 4ks. Teraz sa občas zamýšľam, či som vôbec mala mať jedno a či ja vôbec som materský typ. Asi som, ale ešte sa v tejto novej realite hľadám. Prechod z nula na prvé dieťa ma prevalcoval viac, ako som si myslela. Matkovanie ma vytrhlo z mojej komfortnej zóny a verte, že za tie roky už moja zóna bola naozaj veľmi komfortná. Bola som absolútna pani svojho času. Mohla som všetko, hocikedy a nemusela v podstate nič. No a zrazu sa celý deň potrebujem prispôsobiť. Zároveň však nič neviem naplánovať, čo je pre mňa ako chorobného planovača veľmi frustrujúce.

Niektoré dni sú veľmi dlhé a aj tak nič neodškrtnem z to-do-čka. Snažím sa si ukradnúť aspoň moment pre seba a aspoň jeden ďalší pre prácu, ktorú som si myslela, že budem s jedným babom zvládať s prstom v nose. Domacnosť nezhnila iba vďaka manželovi. Občas mám pocit, že nerobím nič, hoci to, že nás udržiavam pri živote je sakra veľký job.

Vybrala som si cestu rešpektujúceho a kontaktného rodičovstva. Nie preto, že je to trendy, ale takto mi to je prirodzené. No som vo fáze, kedy sa učím pracovať hlavne s vlastnými emóciami, čo mi často dáva pocit zlyhania. Učím sa každý deň a veľa. Hlavne o sebe. Učím sa neplánovať. Učím sa žiť tu a teraz. Učím sa netrestať sa zlyhania, ale brať ich ako šancu. Učím sa začínať znova. Niektoré dni veľa plačem a veľa o sebe pochybujem. Občas mám pocit, že som tá najhoršia mamka, lebo ani neviem, čo ho trápi. Len chcem, aby už neplakal. Iné sa mám veľmi dobre, hrdinsky matkujem a som najšťastnejší človek vo vesmíre.

Postupne prijímam nový život. A cítim, že je to každý deň o čosi lepšie a jednoduchšie. Viem, že to ešte bude cesta, no viem aj to, že Teo neprišiel len tak. Vedel, že ho veľmi potrebujem a sme v tom spolu. Ale tie 4 deti si ešte rozmyslím. Takže asi takto sa mám. A ty?