Hana hates: Typy medzimestských šoférov, ktorých neznášam!

Denne šoférujem medzimesto. Väčšinou je to fajn jazda po diaľnici a nervy mi začnú tiecť až v meste. Cez víkend som išla do Dobšinej a poviem vám, medzi dedinami to vie byť iná káva. Človek by čakal že mu bude problém robiť traktor… ale nie. Traktor nie. Počas tejto cesty mi nebo zoslalo prototypy všetkého, čo vám môže nepríjemne skrížiť cestu a mne sa v hlave zrodil tento článok a vlastne nová séria na blogu. Hana hates. So enjoy! 

LePič

LePič, autofrotter alebo skrátka idiot, ktorý sa na vás nalepí. Ale predbehnúť vás nechce. Ani vás netlačí aby ste zrýchlili vy. Nie. On sa lepí a robí mu to dobre. Má to rád. Lepí sa na vás vo veľmi nebezpečnej blízkosti a vy sa celý čas modlíte, aby ste nemuseli náhle brzdiť a stretnúť sa sním vo vašom aute… On je príliš náruživí na to, aby myslel na dôsledky. Žije tu a teraz. Chce sa lepiť. Potrebuje to. Ak je možnosť, snažím sa predbehnúť auto predo mnou a prenechať tento erotický zážitok iným. Vždy mi odľahne keď LePič odbočí.

Nedeľný

Predstavujem si tú situáciu. Konečne sviatok, konečne nedeľa, konečne tá príležitosť. Slávnostne sa otvoria dvere garáže, rodina jasá. Všetko v spomalenom zábere. Vyberá sa auto, ktoré má aj po 15 rokoch menej najazdené ako predvádzačka na predajni. Leštia sa svetlá. Rodina nasadá. Začína sa vyhliadková jazda medzi dedinami. Spomalený záber pokračuje. V reálnom čase.

Asi sa rútia na návštevu alebo do najbližšieho kostola. Vychutnávajú si ten pocit – netreba sa ponáhľať. V podstate by stihli za jazdy vystúpiť, odfotiť si jazdu na pamiatku a zase nastúpiť. A my ostatní sa za nimi vlečieme v kolóne a čakáme na vhodnú príležitosť obehnúť. Pri tomto type šoféra živí moju snahu vydržať iba fakt, že určite nepôjde ďaleko.

Opatrný

Opatrný je skúsenejšia verzia nedeľného. Jazdí tú istú trasu často – aj každý deň. Už vie kedy, čo a ako. A preto pre istotu brzdí už kilometer pred dedinou. Aby neprekročil maximálnu povolenú. Aby predišiel riziku, že poruší zákon ide stále, aj mimo obce radšej pod limit. S poriadnou rezervou. V obci ide 30 km/h a mimo tak 70km/h. Viac radšej nie, lebo smrť číha všade.

Občas sa však utrhne z retiazky a vyšantí sa na šialených 80km/h. Vtedy príde moment nádeje a mne sa zazdá, že už pôjdeme normálne. Ale nie. Šofér opatrný si rýchlo uvedomí, aké zverstvá stvára a radšej ubrzdí späť na bezpečných 70km/h. Yeeees. Ale napokon sa vždy dočkáme. Prichádza moment odbočenia. Už o 5 km. Pre istotu teda spomalí ešte viac a vyhodí blinker dedinu dopredu. Aby sme sa všetci pripravili. Ďakujeme!

Nevyspytateľný

Na rozdiel od opatrného je nevyspytateľný omnoho horší. Ale viete ho ľahko spoznať. Jeho auto má charakteristické črty. Často je to auto, na ktorom je možné poznať pokusy o tuning. Vek (auta) minimálne 20 rokov, z podvozku mu niečo vždy visí a z výfuku ide väčšinou zvláštny dym. Nejde plynulo. Občas jazdí nezmyselne pomaly. Občas nečakane pribrzdí, kvôli imaginárnej prekážke.

V obci aj mimo obce ide spravidla pod maximálnu povolenú rýchlosť. A potom príde úsek kde ho konečne môžete predbehnúť a pán nevyspytateľný pridá, poriadne prekročí povolenú rýchlosť a všetkým, čo sa za ním vlečú znemožní manéver.  Nerobí to vedome a naschvál. Robí to, lebo konečne prišla rovná cesta a jeho mašina si zaslúži prevetrať! Vždy sa teším, keď sa mi tento typ šofér stráca v spätnom zrkadle.

S letom sa na cesty vyrútia ešte dva špeciálne typy….

Darca orgánov

Všetci motorkári ma teraz znenávideli. Ale ja netvrdím, že všetci chcú darovať orgány. No niektorí o to doslova prosia vesmír svojou jazdou. Jazdia šialene a občas mi až stisne riťku, keď sa motorkár prirúti stredom cesty od niekiaľ zozadu a ja vôbec neviem kde sa nabral. Obehne nás aj štyroch naraz a už ho znova niet. A ešte viac mi stisne riťku, keď sa odrazu prirúti a obehne ma – z prava. Fakt. Z prava. A nebolo to na dvojprúdovke… Stalo sa mi to už dva krát a narozdiel od motorkára, mne nebolo všetko jedno. Pffff.

Sagan

Áno cyklista. Ale nie hocijaký. Štve ma typ Sagan. Sagani majú charakteristické črty: Jazdia v plnej výbave, obuv, kratase, dres akoby práve opustili pelotón. Prilba, fľaša na vodu, zvonček… všetko je tam. Ak by som mala na ceste stretnúť traktor alebo cyklistu. Vyberám si traktor. Ten aspoň rešpektuje ostatných vodičov, stiahne sa na krajnicu čo najviac ako môže, len aby sme ho mohli obehnúť. Ale typ Sagan nie. Ten to nepochopil.

Poplietol si čiary a miesto krajnice sa držia pri stredovej. A po jazde má vo zvyku zapnúť faceboočik a pučiť sa. Aký sú šoféri hovädá, len on je Sagan. A ešte by poprosil šoférov aby rešpektovali cyklistov a obiehali vo (podľa vyhlášky odporúčanej) vzdialenosti 1,5 metra. To mám ísť polovicou auta na poli? Podľa Sagana asi áno. Dôležité je, že on ide v strede.  Na Saganoch je najhoršie, že jedného obehnete ale ďalší dvaja číhajú hneď za zákrutou.  Neurobíte nič, také je leto.

To sú typy vodičov, ktorých neznášam ja. Napíšte mi, ako to máte vy. Verím, že aj ja som typ vodiča, ktorý neznášajú ostatný. Vzadu na aute mám aj nalepené meno a tak môžu všetci nadávať na Hanu, ženu za volantom 😉