To, že nechcem mať klasickú svadbu "se vším všudy" som vedela dávno predtým, ako som stretla môjho manžela. Poznám sa, a tak viem, že klasická svadba by bol pre mňa obrovský stres. A ja som si, naopak, chcela svadbu užiť. Navyše, veľké svadby považujem za mrhanie peniazmi a naozaj necítim potrebu pohostiť tetu mojej tety. Sorry, Orava. Pre mňa jednoducho nie je dôležitá svadba ako taká, ale manželstvo, ktoré prichádza po nej.

Denne šoférujem medzimesto. Väčšinou je to fajn jazda po diaľnici a nervy mi začnú tiecť až v meste. Cez víkend som išla do Dobšinej a poviem vám, medzi dedinami to vie byť iná káva. Človek by čakal že mu bude problém robiť traktor... ale nie. Traktor nie. Počas tejto cesty mi nebo zoslalo prototypy všetkého, čo vám môže nepríjemne skrížiť cestu a mne sa v hlave zrodil tento článok a vlastne nová séria na blogu. Hana hates. So enjoy!