Nie si v tom sama: o strate bábätka, tichu a potrebe hovoriť

Október je mesiac povedomia o strate bábätka v tehotenstve a po pôrode. A hoci sa o tom stále hovorí málo, pravda je jednoduchá – ženy túto skúsenosť prežívajú častejšie, než si myslíme. Nie je to téma, o ktorej sa ľahko hovorí. Ale práve preto o nej treba hovoriť. Týka sa aj mňa.

Keď ticho bolí viac ako slová

Keď som stratila svoje bábätko, svet sa mi na chvíľu zastavil.
Telo bolo prázdne, myšlienky zmätené, srdce ťažké. A potom prišlo ticho.
To ticho, ktoré málokto vie uniesť.

Niektorí ľudia mi písali slová útechy, iní sa snažili odľahčiť tému.
A boli aj takí, ktorí povedali: „Aspoň vieš, že môžeš otehotnieť.“
Ale v tej chvíli som nepotrebovala racionálne vysvetlenia.
Potrebovala som len, aby niekto uznal môj smútok.

Reakcie, ktoré bolia, aj tie, ktoré liečia

Počas tohto obdobia som sa stretla s rôznymi reakciami.
Niektorí nevedeli, čo povedať, iní sa tvárili, že sa nič nestalo.
Akoby som nemala právo na smútok, lebo „to bolo ešte skoro“ alebo „to sa deje často“.

Lenže strata bábätka nie je len „biologická udalosť“.
Je to strata snov, plánov, predstáv, nádeje.
Je to prázdne miesto v srdci, ktoré má svoje meno, aj keď ho nikto nepoznal.

A potom boli aj ľudia, ktorí mlčali, ale tak, že ich ticho bolo pochopením.
Objatie, krátka správa, pohľad bez slov.
Tá tichá prítomnosť bola pre mňa viac než čokoľvek iné.

Prečo o tom hovorím

Nie preto, aby som smútok oživovala, ale preto, že chcem, aby iné ženy vedeli, že nie sú samé.
Aby vedeli, že ich smútok je oprávnený, aj keď trval len pár týždňov.
Aby vedeli, že ich bábätko bolo skutočné, aj keď ho nikdy nedržali v náručí.

Rozprávať o strate nie je znak slabosti.
Je to odvaha pomenovať bolesť, ktorá je tichá, ale hlboká.
A možno práve tým pomôžeme iným ženám, ktoré ešte len hľadajú slová, ako o tom hovoriť.

Podpora, ktorá lieči

Časom som zistila, že každý smútok potrebuje priestor.
Nie odpovede, nie rady, len pochopenie.

Pomohli mi rozhovory s ľuďmi, ktorí si prešli tým istým.
Pomohlo mi aj písať, dať slovám tvar, aj keď sa mi triasli ruky.
A pomohlo mi aj vedomie, že existuje komunita žien, ktoré si túto skúsenosť nenechávajú pre seba.

Ak poznáš niekoho, kto prišiel o bábätko, netreba veľké slová.
Stačí: „Mrzí ma to.“ alebo „Som tu, keď budeš chcieť hovoriť.“
Empatia nie je o dokonalých vetách. Je o prítomnosti.

Nie si v tom sama

Ak si túto stratu zažila, vedz, že tvoj smútok má miesto.
Tvoje pocity sú oprávnené. A tvoje bábätko bude vždy súčasťou teba.

Október je mesiac povedomia o strate bábätka, ale pre mnohé ženy je to celoročná realita.
A preto, nech o tom hovoríme nahlas, aby žiadna žena nemusela niesť túto tichú bolesť sama.

🕯️ Zapáľme si sviečku, spomeňme, objímme, pochopme.
Nie kvôli minulosti, ale kvôli nádeji, ktorá z nej môže vyrásť. 💜